Bratislava má schválený najvyšší rozpočet v histórii

Primátor Vallo môže pokojne spávať. Najviac stresujúce obdobie roka, schvaľovanie rozpočtu, je za ním. Poslanci Bratislavy rozpočet schválili 31 hlasmi. Zdržali sa Dana Čahojová a Branislav Záhradník. Proti hlasoval len Vallov vyzývateľ – Martin Winkler. 

Hlasovanie poslancov sa dalo očakávať. Tých, čo podporujú primátora Valla, je väčšina, a navyše, v posledných mesiacoch sa na primátorovu stranu priklonili aj poslanci z poslaneckého klubu SOM okolo starostu Dúbravky Martina Zaťoviča a rovnako tak niektorí kolegovia okolo starostu Ružinova Martina Chrena. O rok sú voľby, spojenectvá s primátorom sú dôležité, každý chce vo voľbách čo najmenej súperov.

Treba povedať, že návrh rozpočtu hlavného mesta pre rok 2026 bol tentoraz pripravený skôr ako inokedy. Štát totiž pre samosprávy pripravil nemilú vec. Súvisí to s dlhovou brzdou a so sankciami, ktoré by sa aktivovali, ak by nebol rozpočet schválený pred 22. novembrom. 

Po tomto termíne už v zmysle ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti môžu samosprávy schváliť len vyrovnaný, alebo prebytkový rozpočet a výdavky samosprávy nesmú presiahnuť výšku výdavkov predchádzajúceho obdobia. Takto nastavený rozpočet by tak zabrzdil akýkoľvek rozvoj každej samospráve. 

Poslanci Bratislavy schválili pre hlavné mesto vyrovnaný rozpočet, ktorého príjmy sú plánované vo výške 760,5 milióna eur. To predstavuje medziročný nárast o 13,7 percenta. Najväčšiu časť z príjmov tvoria daňové príjmy, nedaňové príjmy, ale aj granty zo štátneho rozpočtu a európskych fondov, ktoré majú pokryť obrovské množstvo budúcoročných kapitálových výdavkov. 

Naplánované pre rok 2026 sú napríklad projekt modernizácie a obnovy električkovej trate ružinovskej radiály vo výške až 50 miliónov eur, ďalej dofinancovanie električky do Petržalky, modernizácie ciest a komunikácií či rekonštrukcia námestia SNP ako súčasť projektu Živé námestia. Všetko v hodnote miliónov eur. 

Kapitálové príjmy rozpočtu mesta sú na úrovni až 111 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti minulému roku až o 93 percent. Práve to nevoňalo viacerým mestským poslancom, ktorí o návrhu rozpočtu hovorili len ako o hre magistrátu s číslami. Upozorňujú totiž, že magistrát v plánoch čerpania financií z externých zdrojov nemusí byť úspešný. Viaceré projekty tak môžu zostať len vo virtuálnej rovine.

V rozprave sa viacerí poslanci dotkli aj hospodárenia hlavného mesta a spomenuli aj nedávno zverejnený rebríček z dielne Inštitútu pre ekonomické a sociálne otázky (INEKO), ktorý hospodárenie hlavného mesta zaradil až na predposledné miesto.

Magistrát sa však bráni, že je to však výsledok hospodárenia za celé mesto, teda aj jeho mestské častí, pričom je známe, že hospodárenie mesta ťahá dole najmä mestská časť Devín, ktorá bola dlhodobo v nútenej správe. 

Poslanec a starosta Petržalky Ján Hrčka však svojim kolegom a vedeniu mesta pripomenul, že kým Petržalka sa od roku 2018 posunula v rebríčku hospodárení miest a obcí o 79 miest a z pôvodne 90. priečky je dnes na 11. mieste, hlavné mesto sa smerom dopredu vôbec nehýbe a je naozaj na chvoste.

S hospodárením hlavného mesta súvisí aj jeho dlhové zaťaženie a vývoj dlhu je už dlhšie predmetom kritiky viacerých poslancov. Magistrát avizuje ďalšie zníženie nominálnej hodnoty dlhu, ktorý má v roku 2026 predstavovať 44,14 percenta. 

Poslanec Winkler však hovorí o kamuflovaní dlhu. Pripomenul, že aj v tomto roku magistrát načerpal ďalších 30 miliónov eur na svoje investičné aktivity a pripomenul aj úvery ďalších mestských spoločností. Úver vo výške 50 miliónov eur si vzal Dopravný podnik Bratislava na nákup nových autobusov a niekoľkomiliónový úver načerpali na obnovu osvetlenia aj Technické siete Bratislava. Ak by sa započítali do celkového dlhu hlavného mesta, bolo by to podľa Winklera s hodnotou dlhového zaťaženia Bratislavy ďaleko horšie.  

Vedenie mesta sa bráni, že dlh je najnižší za posledné roky a že ho treba vnímať s ohľadom na výšku bežných príjmov. Winkler však oponuje, že bežné príjmy rastú aj preto, lebo mesto v minulosti dvakrát zvyšovalo dane z nehnuteľnosti a rovnako tak aj iné poplatky.

Winklerove slová podčiarkuje fakt, že v budúcom roku hlavné mesto plánuje len na úrokoch zaplatiť viac ako 7,8 milióna eur. Zároveň má mesto zaplatiť na istinách ďalších takmer 18,5 milióna eur. Na splátky istín a úrokov tak magistrát v budúcom roku plánuje vynaložiť viac ako 26 miliónov eur, pričom ešte v roku 2023 to bolo takmer o tretinu menej.

Podľa Vallových slov však magistrát šetrí aj na sebe a snaží sa konsolidovať. Spomenul to aj riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál, ktorý ešte pri predstavovaní rozpočtu spomenul zníženie mzdových prostriedkov na chod magistrátu. 

V roku 2026 majú byť výdavky na mzdy, platy a služobné príjmy zamestnancov magistrátu na úrovni 24,3 milióna eur, čo má byť o 4,4 percenta menej ako je to v upravenom rozpočte na tento rok. V pôvodne schválenom rozpočte na rok 2025 však svietila medzi výdavkami na mzdy suma len 24,2 milióna, o žiadnu konsolidáciu tak zrejme vôbec nejde.

Na pretrase bola pritom v rámci schvaľovania rozpočtu aj téma bezpečnosti. Poslanec Winkler upozornil, že mestských policajtov je stále málo a ich počty sa v posledných rokoch skôr znižujú. „Len zo Starého Mesta odišlo v poslednom čase 40 policajtov. Policajné stanice na Obchodnej ulici a v Pentagone sú len na okrasu a navyše tá vo Vrakuni je nonstop zatvorená,“ uviedol Winkler.

Navrhol preto zmenu rozpočtu zrušením väčšiny výdavkov na chod Metropolitného inštitútu Bratislava a na Bratislavské centrum služieb a presunutie týchto financií práve mestským policajtom. Jeho návrh však neprešiel. Primátor Vallo v tejto súvislosti poznamenal, že rozpočet mesta na chod mestskej polície sa za jeho vedenie takmer zdvojnásobil a aj na budúci rok dajú policajtom o 1,5 milióna eur viac. Na čo však konkrétne pôjdu, primátor nespresnil.