Front sa pohol na dôležitých miestach. Pád Pokrovska a Kupianska sa zdá neodvratný

Americký prezident Donald Trump v utorok o pripravovanom samite v maďarskej Budapešti vyhlásil, že nechce „zbytočné stretnutie“ so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a označil ho za stratu času.

Približne v rovnakom čase agentúra Bloomberg informovala, že Európania pripravujú 12-bodový plán zameraný na ukončenie vojny na Ukrajine. Okrem iného ním chcú Moskvu donútiť platiť za obnovu Ukrajiny, v opačnom prípade vraj stratí 300 miliárd dolárov zo zmrazených aktív.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko nato v Bruseli pred samitom Európskej rady v Bruseli opätovne odmietol akékoľvek územné ústupky a apeloval na zvýšenie tlaku na Rusko.

Ako ilustrujú tieto tri správy, vystupovanie Spojených štátov, Európskej únie aj Ukrajiny naďalej vychádza z predpokladu, že Kyjev je ten, kto môže určovať pravidlá a tempo hry.

Prichádzajú však v čase, v ktorom sa nožnice medzi predstavami formovanými za kancelárskymi stolmi politikov a situáciou v zákopoch na fronte roztvárajú azda najviac v tomto roku.

Podľa niektorých ukrajinských vojakov, akým je napríklad podplukovník Andrij Djačenko, sa totiž celá frontová línia v rozhodujúcej Doneckej oblasti premenila na „súvislé bojisko“ a „intenzita bojov je maximálna“.

Až na niektoré ojedinelé mechanizované útoky sa však do bojov už dlhšiu dobu zapájajú najmä pešie skupiny zložené prevažne z dvoch či troch mužov a bezpilotné lietadlá.

Podstatné je ale to, ktorá strana je v ťažení úspešnejšia: tá útočiaca. Podľa máp ukrajinskej monitorovacej skupiny Deep State Rusi dokonca nie sú ďaleko od úspechov, ktoré by mohli byť za dlhé obdobie bezprecedentné.

Začnime tým najmenej podstatným. Jednotky Kremľa ďalej navyšujú územné zisky v Dnepropetrovskej oblasti, v ktorej ešte v auguste tohto roka nekontrolovali žiadne územie. Po nových úderoch v okolí obce Verbove sa prebili až do hĺbky zhruba 15 kilometrov za administratívne hranice.

Ešte 9. júna tohto roka hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že cieľom ofenzívy do tohto nového regiónu je vytvorenie „nárazníkovej zóny“ na ukrajinskom území.

Útoky a bombardovania infraštruktúry v tejto oblasti tiež môžu oslabiť logistiku, zásoby alebo presun ukrajinských síl, čo umožňuje Rusku získať výhodnejšiu pozíciu.

Pre Ukrajincov dramatickejšia situácia sa odohráva na opačnom konci horúcej časti frontu, v Kupiansku. Ide o mesto, v ktorom pred inváziou žilo asi 26-tisíc ľudí a ktoré sa pod ruskou kontrolou už dlhé mesiace nachádzalo, presnejšie od 27. februára 2022 do 10. septembra 2022, keď bolo v podstate sídlom ruskej vojensko-civilnej správy v Charkovskej oblasti.

Kupiansk je ako frontové mesto v ohrození kontinuálne už roky, no intenzívnejšie sa jeho názov znovu začal skloňovať 13. septembra, keď sa do neho Rusi pokúsili preniknúť cez podzemné potrubie slúžiace na prepravu energonosičov.

V súčasnosti už útočníci do neho výrazne prenikli dvomi hlavnými smermi. Prvý ide pozdĺž diaľnice R-79, ktorá sa tiahne rovnobežne s riekou Oskil. Druhý smer vedie obchádzkou cez západnú časť mesta, pričom prekročil rieku Kupianka.

Ako vysvetlila ukrajinská odnož BBC, v oblasti infiltrácie sa nachádza množstvo veľkých budov, v ktorých sa môžu usídliť predsunuté ruské skupiny a zhromažďovať ďalšie sily.

„Pre osud Kupianska budú rozhodujúce nasledovné týždne. Buď Ukrajinské obranné sily nájdu rezervy na stabilizačné akcie, alebo, žiaľ, nepriateľ nahromadí kritické množstvo svojej pechoty,“ vysvetlili analytici z Deep State.