Napätie medzi USA a Čínou striedavo rastie a poľavuje, z dlhodobého hľadiska však niet pochýb, že Čína silnie, zatiaľ čo USA stagnuje. V minulosti mali Američania prospech z globalizácie, ktorú umožnilo odbúranie obchodných bariér. Len čo však z globalizácie ťaží Čína, ako zdatný konkurent, a teda v očiach Američanov aj nepriateľ, Američanov globalizácia prestáva baviť a objavujú zabudnuté kúzlo obchodných bariér.

Obchodná vojna medzi USA a Čínou sa vedie recipročne, na clá sa reaguje clami, na zákazy sa odpovedá zákazmi, na poplatky zavádzané pre americké lode v čínskych prístavoch sa odpovedá poplatkami pre čínske lode v prístavoch amerických. Čo sa líši, je motivácia aktérov tohto preťahovania: Američania si začnú – a Číňania si to nenechajú páčiť. A hneď ako sa Číňania nenechajú poškodiť, Američanov to zdvihne zo stoličky a pritvrdia. Americký útok býva hysterický, čínska reakcia pokojná.

Na obchodnej vojne prerábajú obe strany, ale vždy niekto stráca viac. Ak Američania nepustia Číňanov na svoj trh, odskáču si to americkí obchodníci a ich zákazníci. Čína sa pritom bez amerického trhu zaobíde, nachádza nových zákazníkov a jej export prudko rastie. Keď USA uvalia sankcie na vývoz čipov, Číňania vrhnú peniaze do výskumu a vyvinú vlastné, takže dôsledkom je iba to, že americký výrobca stratí čínsky trh. A potom sú tu kritické suroviny, pri ktorých má Čína monopol.