KDH po ústavnej novele: A teraz to už dáme na Hlinu?

V seriáli Mrs. America je scéna, ktorá dlhé roky charakterizovala slovenské konzervatívne prostredie. Phyllis Schlaflyová, hlavná hrdinka seriálu a žena, ktorá na prelome 70. a 80. rokov bojovala proti feministkám a proti prijatiu dodatku k americkej ústave, ktorý mal zaručovať „rovnaké práva pre mužov a ženy,“ v nej debatuje v parlamente s istým kongresmanom.

Ten sa jej v deň hlasovania pýta, kde sú jej kolegyne a pripomína jej, že protistrana každý deň zváža do parlamentu stovky žien, ktoré na nich tlačia, aby dodatok podporili. Schlaflyová sa odvoláva na listy a telefonáty od jej kolegýň. „Tu však ide o emócie,“ odpovedá jej kongresman. „My sa nebudeme hádzať o zem. Budeme protestovať dôstojne,“ odpovedá Schlaflyová. „Keď sa tu moji kolegovia porozhliadnu, z ktorej strany sa podľa vás budú cítiť viac pod tlakom? Zo strany jačiacich alebo tých dôstojných?“ opýta sa kongresman a odíde.

Táto scéna roky vystihovala situáciu slovenských konzervatívcov. Až prišlo hlasovanie o novele ústavy a oni mali navrch.

A to vďaka tomu, že umne využili aktivity občianskej spoločnosti na pochode Bratislava za život, kde dali po prvý raz v histórii priestor politikom zo všetkých politických strán. Vytvorilo to predpoklad, aby poslanci hlasovali podľa toho, o čom hovorili na pochode. Najmä poslanec Krátky musel cítiť, že jeho slová na podujatí by boli pokrytectvom, ak by nehlasoval za novelu ústavy. 

Ďalším vydareným krokom bola návšteva Olivie Maurel, ženy narodenej zo surogátneho materstva, ktorej charizma a silný príbeh zapôsobili na všetkých zákonodarcov, ktorí sa s ňou stretli. Prešla viaceré médiá, do debaty vniesla iskru, podporovateľov nadchla, že Slovensko môže byť lídrom v téme, skeptikom a oponentom pokojne argumentovala, aký špinavý biznis okolo náhradného materstva je. A teda, že témou nie je nedospelý manžel pani Bittó Cigánikovej, ale veľký biznis a niekedy aj reálna mafia, kde dochádza k zneužívaniu a otroctvu žien. Že ide o ďalšiu tému, kde feministky stoja proti progresivizmu.

No a napokon, konzervatívci do poslednej chvíle aktívne lobovali a presviedčali zákonodarcov, pri ktorých existovala čo i len malá šanca, aby novelu podporili. Cítili sa tak pod tlakom len z jednej strany.

Výsledkom boli dva hlasy navyše a úspech hlasovania.

Súčasťou tohto príbehu je aj KDH, ktoré by samo seba rado videlo ako lídra v konzervatívnom priestore. 

Treba priznať, že táto strana je víťazom súboja o ústavnú novelu. Schválená verzia je viac návrhom KDH ako návrhom vládneho Smeru. V mnohom vychádza z dlhodobých programových priorít hnutia.

Zároveň pre neochotu dvoch poslancov tejto strany hlasovať za novelu boli kresťanskí demokrati aj súčasťou problému, ktorý muselo konzervatívne prostredie riešiť.

KDH veľmi pomohlo, že dva chýbajúce hlasy (Mikloško, F. Majerský) nahradili dva hlasy od Matoviča (Krajčí, Krátky). Prvá dvojica takmer ponížila KDH, druhú dvojicu práve ponížili v Matovičovom klube.

Problémových poslancov spojených s KDH je však viac. Za novelu nehlasovala ani donedávna hviezdička KDH a predsedníčka poslaneckého klubu Martina Bajo Holečková a ani predchádzajúci predseda KDH Alojz Hlina, autor povestnej predvolebnej dohody KDH s PS z roku 2019. 

Ak by novela neprešla, hlavná zodpovednosť za neúspech by preto padla na KDH, lebo k prijatiu novely by chýbali hlasy práve ich dvoch poslancov, ktorí sa vzopreli línii strany. 

Tým, že novela prešla, však mohol KDH spadnúť zo srdca jeden veľký kameň. 

Je preto zvláštne, že Majerský hneď v prvom rozhovore po prijatí novely hovoril o vstupe KDH do koalície s PS. O tom, že nešlo o prázdny výstrel, svedčí, že Majerského rétoriku nasledoval o pár dní na to podpredseda KDH Karas.

Ako sa asi cítia ľudia v konzervatívnom prostredí, ktoré zviedlo ťažký zápas za prijatie novely, keď predstavitelia KDH hneď po jej prijatí hovoria, že chcú ísť do koalície s PS? Teda so stranou, pri ktorej je jasné, že ak by sa dostala do vlády, urobí všetko preto, aby novelu ústavy čo najviac spochybnila. A že sa to dá, tvrdí v spomínanom rozhovore aj Viliam Karas.

Nemali by sa naopak predstavitelia strany, ktorá chce byť lídrom v konzervatívnom hnutí, vrátiť k ponuke premiéra Fica, že do slovenskej legislatívy treba systematicky zakomponovať inštitút výhrady vo svedomí, čo Neuwirth nazýval najlepšou obranou pred budúcou totalitou? Alebo k téme niekoľkých zákonov, ktorými treba doplniť našu legislatívu, aby bol zákaz náhradného materstva naozaj dôsledný? Príkladom je Taliansko, Nemecko a Francúzsko.

Takto dnes vyzerá dilema KDH, ktoré sa môže rozhodnúť, či chce byť zástupcom konzervatívcov v politike a prípadne aj vo vláde, alebo asistentom progresívcov pri ideologickej kolonizácii Slovenska.

Kádeháci aj so šťastím obstáli pri schvaľovaní novely ústavy, preto by si mali dať obzvlášť pozor, aby nešli po chodníčku, ktorý už vychodil Alojz Hlina. Pre jeho dohody s PS sa totiž KDH v roku 2020 nedostalo do parlamentu.

A napokon, zástancovia tradičných hodnôt by si mali zvážiť ešte jednu vec: či sa to niekomu páči, alebo nie, faktom je, že posledných 10 rokov platí, že veľké témy konzervatívnej agendy prechádzajú, keď ich podporí a označí za svoje Robert Fico.

A naopak, neexistuje žiadna, ktorú by sa podarilo presadiť s PS alebo SaS.