Matovič dal progresívcom ultimátum. Buď nahlas odprisahajú, že nikdy nebudú spolupracovať s Hlasom, alebo Matovičova strana v stredu odpáli mediálnu bombu, ktorá vraj rozhodne o výsledku volieb.

Preložené do praktickej roviny: Matovičova strana chce pevnú alianciu s PS, ktorá vylúči budúcu koalíciu s Hlasom. Reagoval tým na odkazy Šimečku, že s ním skončil. Chce sa natlačiť k stolu, po pravici PS – a chce iného spoločného nepriateľa. Mafiu. Démona. Zlo.

Z pohľadu Obyčajných (prepáčte, ale nový názov strany používať nemôžeme) je to logické. Skončili v karanténe. Polovicu strán odsúdili ako „mafiu“. A progresívci zas Matovičom pohŕdajú. Čoraz otvorenejšie.

Lenže – čo je logické pre Obyčajných, to spravidla nie je logické mimo tohto klanu. Presnejšie: často je to šialené, choré, nebezpečné.

To, čo žiada Matovič od Šimečku a opozície, je čistý nezmysel. Opozíciu by to poslalo tam, kde je Matovič. Do kúta. S hrubou izoláciou.

Po prvé, pohľad na reálne pomery síl – nie na tie z volebných modelov – ukazuje, že opozičné strany majú ďaleko od spoľahlivej väčšiny. Ak chcú po voľbách odstaviť Fica, je možné a pravdepodobné, že budú potrebovať aj niečo ako prevychovaný „Druckerov Hlas“.

V PS to vedia. Preto nerobia unáhlené silácke rozhodnutia. Napokon, Hlas má v génoch zakódovanú povahu žolíka. Môže doplniť akúkoľvek vládu. Ficovu alebo „proeurópsku“. Podľa výsledku volieb.

Definitívne vylúčenie Hlasu by pre opozíciu znamenalo riziko, že sa sama vyradí z hry. Po vzore Matoviča.