Sexuálne zneužívanie detí na internete dlhodobo patrí medzi najkrutejšie formy kybernetickej kriminality. A podľa medzinárodných výskumov rozhodne nejde o okrajový fenomén, ale práve naopak.

Výskumníci z Edinburskej univerzity napríklad vlani zistili, že 12,6 percenta detí na svete sa v roku 2023 stalo obeťou neželaného erotického četovania či zdieľania sexuálnych obrázkov a videí, čo v celých číslach predstavuje vyše 300 miliónov mladých ľudí.

Tento extrémny rozmach problému u kompetentných v politike, polícii a justícii, prirodzene, vzbudzuje snahu použiť na jeho elimináciu všetky dostupné prostriedky. Európska únia však pojem „všetky“ vzala doslova možno až príliš.

V roku 2022 totiž pod vedením známej progresívnej švédskej eurokomisárky Ylvy Johanssonovej predstavila návrh nariadenia známeho ako Regulácia na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí (CSAR), ktorý nedávno chytil druhý dych.

Hoci k jeho prípadnému schváleniu bude viesť ešte dlhá a komplikovaná cesta, oplatí sa ho pripomenúť. Pod touto štvorpísmenovou skratkou sa totiž bez preháňania môže skrývať koniec internetu v tej podobe, v akej ho v súčasnosti poznáme.

Komisia v návrhu totiž presadzuje, aby poskytovatelia služieb elektronických komunikácií začali povinne používať nástroje (predovšetkým umelú inteligenciu) na detekciu a nahlasovanie podozrivého obsahu (obrázkov, videí, četu a podobne).

Pod týmto neurčitým opisom sa skrýva legislatíva, ktorá by v praxi znamenala zásah do najväčšieho súkromia občanov a oslabenie princípu takzvaného end-to-end šifrovania, ktoré dnes využívajú populárne komunikačné aplikácie ako WhatsApp, Signal, Messenger a podobne.

Ozrejmime, že tieto služby sú v súčasnosti kódované tak, aby obsah súkromných správ a súborov videl len odosielateľ a príjemca, pričom ani prevádzkovatelia nemajú technickú možnosť dáta rozšifrovať a následne prezerať.

Ak bude spomenuté nariadenie schválené v súčasnej podobe, nové právomoci by umožnili národným policajným agentúram prinútiť poskytovateľov šifrovaných správ skenovať a moderovať obsah v reálnom čase, aby sa vyhli zodpovednosti za trestné stíhanie.

Ide o akúsi nadstavbu voči dobrovoľnému systému, ktorý od roku 2021 na svojich platformách využívajú spoločnosti ako Meta, Google alebo Microsoft a prischla jej výstižná prezývka „chat control“.