„Koalícia ochotných“ sa stretáva vo formáte, kde je prítomný fínsky prezident Alexander Stubb. Stubb bol aj na stretnutí s Trumpom v Bielom dome. Zaujal Stubbov výrok: „Máme svoju historickú skúsenosť s Ruskom z 2. svetovej vojny, zo Zimnej vojny a z Pokračovacej vojny ... Našli sme riešenie v roku 1944 a môžeme nájsť riešenie aj v roku 2025, ktoré ukončí ruskú agresiu.“

Stubb to povedal v prítomnosti amerického prezidenta a britského premiéra Starmera. Uvidíme, že o to bol Stubbov výrok zaujímavejší.

Súčasťou politiky od nepamäti bolo prispôsobovanie si dejín zdôraznením jedných udalostí a zamlčaním iných.

O Zimnej vojne vám hovorili mnohokrát, o Pokračovacej nikdy. Zimná z prelomu rokov 1939/1940 sa momentálne hodí, lebo v nej bolo Fínsko obeťou agresie Sovietskeho zväzu, ktorý si robil nároky na určité fínske územie. Aj ho získal, Fínsko prehralo, hoci Červenej armáde spôsobilo obrovské straty.

A Pokračovacia vojna? Nikdy ste o nej nepočuli preto, lebo to bola vojna, ktorú Fínsko viedlo proti Sovietskemu zväzu od júna 1941, a to po boku Hitlerovho Wehrmachtu. Keď Fíni videli, že Nemci vojnu prehrajú, v roku 1944, slovami Stubba, „našli riešenie“. Zanechali Nemcov ich osudu a uzavreli so Sovietskym zväzom mier.

Pre malé národy, ktoré boli v priestore medzi Hitlerom a Stalinom, mám isté pochopenie. Aj Slovensko bolo v tej situácii. Ale to pochopenie nie je bezhraničné.

Fínom sa nemožno čudovať, že chceli naspäť územie, o ktoré prišli v Zimnej vojne. Lenže je tam háčik. Vo svojom postupe po boku Nemcov sa Fíni nezastavili na svojich hraniciach z roku 1939. Postupovali ďalej a dobýjali územie Východnej Karélie.

Áno, vo fínskom politickom povedomí boli aj také názory, že Východná Karélia aj polostrov Kola by mali byť fínske. To už nie je o spravodlivom navrátení územia.

Sú aj iné otázniky. Fínska armáda sa pohybovala v blízkosti obliehaného Leningradu. Fínska historička Immi Talgren o tom napísala: „Hoci sa fínska armáda priamo nezúčastnila obliehania Leningradu, držaním pozícií blízko mesta prispela k jeho obrovským stratám na životoch.“

Fíni dali tej vojne prívlastok „pokračovacia“ preto, aby bolo zrejmé, že ide o pokračovanie prehratej Zimnej vojny, ktoré by malo skončiť víťazným navrátením územia. No, ale bolo tam aj čosi navyše...    

Kto boli tí Fíni, ktorí „našli riešenie“ v roku 1944? Boli to predovšetkým títo dvaja. Maršal barón Carl Gustaf Emil Mannerheim bol najvyšším veliteľom fínskej armády počas Zimnej aj Pokračovacej vojny. Od konca Pokračovacej vojny bol fínskym prezidentom do roku 1946.

Druhým bol Risto Ryti, ktorý bol počas Zimnej vojny premiérom a počas Pokračovacej prezidentom. Na jej konci odstúpil z funkcie v prospech Mannerheima. 

Uvidíme, aký chaos znamenajú Stubbove slová v prítomnosti britského premiéra Starmera. V čase, keď Mannerheim a Ryti začali po boku Hitlera Pokračovaciu vojnu, Veľká Británia bojovala o prežitie pod Hitlerovým náporom. Po začatí Pokračovacej vojny sa ocitlo Fínsko vo vojnovom stave s Veľkou Britániou a Veľká Británia zásobovala zbraňami Sovietsky zväz. Bolo to vo chvíli, keď podľa Winstona Churchilla Británia prežívala svoju „najtemnejšiu hodinu“.

Čiže fínsky prezident Stubb v Bielom dome pochválil Mannerheima a svojho predchodcu Rytiho, ktorí počas svetovej vojny stáli na opačnej strane ako Veľká Británia, a urobil tak v prítomnosti Keira Starmera, jedného z Churchillových nástupcov vo funkcii premiéra.