Vojna je v teoretickej aj praktickej rovine – z pochopiteľných dôvodov – považovaná predovšetkým za doménu mužov. Raz za čas sa však v histórii objavia príklady žien, ktoré tento stereotyp veľmi výrazne narušia.

Také ženy možno nájsť aj v kontexte súčasného rusko-ukrajinského konfliktu. Na strane Kyjeva spomedzi všetkých možno najviac vyčnieva 37-ročná vojenská dobrovoľníčka a obhajkyňa práv žien Marija Berlinská.

Samozrejme, nehovoríme o nej z rozmaru, ale ešte predtým, ako sa dostaneme k pointe tohto textu, je nutné jej predstavenie, hoci nie úplne stručné.

Berlinská sa na výraznú postavu u našich východných susedov začala transformovať už pri vyhrotení vzťahov s Ruskom pred takmer dvanástimi rokmi, keď v mene svojich ideálov zanechala štúdium a kariéru budúcej historičky so špecializáciou na židovské dejiny.

V roku 2013 sa pripojila k protestom na Majdane, kde zostavila databázu zranených v nemocniciach, stavala barikády, roznášala vodu a letáky o sebaobrane. Zranenie však napokon neobišlo ani ju a po úraze nohy na protestoch musela používať barlu.

O rok na to po vypuknutí občianskej vojny na Donbase vstúpila do kontroverzného nacionalistického práporu Ajdar a v hlavnom meste absolvovala výcvik pilotky leteckých prieskumných dronov.

V januári 2015 svoje skúsenosti s bezpilotným letectvom zúročila a založila Ukrajinské centrum pre letecký prieskum. Ide o bezplatné výcvikové stredisko so sídlom na Kyjevsko-mohylskej akadémii, ktoré vedú dobrovoľní civilní inštruktori. Bezpilotným strojom sa Berlinská venuje dodnes ako hlava projektu Victory Drones, ktorý sa pýši tým, že priamo vyškolil viac ako 150-tisíc ľudí.

V rovnakom roku 2015 sa stala koordinátorkou projektu Neviditeľný prápor, ktorý skúmal účasť žien v ukrajinskej armáde a ich citeľnú diskrimináciu, pričom jeho správu publikovala aj organizácia OSN s názvom OSN Ženy. Na báze tejto skúsenosti ako producentka vytvorila aj dokumentárne filmy Neviditeľný prápor a Žiadne zjavné známky.

Je tiež spoluzakladateľkou mimovládnej organizácie Hnutie žien veteránok, hlavnou poradkyňou programu na reintegráciu veteránok do spoločnosti a patrí medzi najcitovanejšie expertky aj v tých najväčších ukrajinských médiách ako napríklad Ukrainska pravda.

Rovnako má na konte viacero ocenení. V novembri 2015 získala cenu dobrovoľníčky Euromajdan SOS. V decembri 2017 jej anglickojazyčný denník Kyiv Post udelil ocenenie „Top 30 Under 30“. V júli 2019 ju ambasáda USA zaradila do výstavy vzdávajúcej hold 19 ukrajinským a 29 americkým výnimočným ženám. V roku 2020 bola podľa časopisu Focus a jeho čitateľov zaradená medzi 100 najvplyvnejších žien Ukrajiny.

Hoci je Berlinská tvrdou vlastenkou, napriek tomu (a možno práve pre to) sa často dostáva do konfliktu s najvyššími poschodiami tamojšej vládnej moci.