Moldavsko si v nedeľu volí nový parlament. Predvolebnú kampaň však poznačili obvinenia z ruského zasahovania. Na Slovensku sme už však pomerne skeptickí k obvineniam z ruského ovplyvňovania volieb. Sú tieto obvinenia v prípade Moldavska podložené?

Áno, existujú verejne oznámené policajné operácie – stovky razií a desiatky zadržaní – a vyšetrovatelia hovoria o príprave organizovaných akcií na vyvolanie nepokojov s údajnou ruskou podporou. To je doložené oficiálnymi krokmi bezpečnostných orgánov aj reportážami. Otázne však zostáva, do akej miery sú tieto siete naozaj účinné. V spoločenskej debate preto rezonuje, či vláda strany PAS hrozbu nezveličuje s cieľom mobilizovať voličov. Vyzerá to tak, že ide súčasne o preventívne opatrenia aj o formu zastrašovania pred voľbami.

Akým spôsobom Moskva voľby ovplyvňuje?

Podľa dostupných analýz a oficiálnych tvrdení ide o kombináciu nástrojov, nie o jediný priamy mechanizmus: od financovania a nelegálnych platieb (kupovanie hlasov), cez dezinformačné kampane a mediálnu manipuláciu, až po kyberútoky či snahy vyvolať pouličné nepokoje a demonštrácie. Moldavsko je zároveň krajina, kde je – na rozdiel od susedného Rumunska – ruský kultúrny a jazykový vplyv stále veľmi silný. Ruská stratégia pritom nesmeruje k priamej „okupácii“ politického priestoru, ale k jeho destabilizácii: Moskva sa snaží prehlbovať polarizáciu, posilňovať oligarchické štruktúry a oslabovať proeurópske elity. Jej metódou je skôr rozbíjanie vnútorných väzieb než otvorená kontrola.

Dá sa povedať, že moldavské voľby sa snaží ovplyvniť aj Európska únia, prípadne USA?

Áno, ale iným spôsobom, než Moskva. Západní aktéri otvorene podporujú proeurópske sily a vystupujú v prospech reforiem a integrácie. Európska únia poskytla v tomto roku moldavskej vláde približne 300 miliónov eur – bez tejto pomoci by na tom ekonomika, a tým aj vládna strana PAS, bola podstatne horšie. Nejde teda o skryté zasahovanie, ale o politickú a diplomatickú podporu, ekonomickú pomoc a výraznú prítomnosť európskych lídrov. Vnímanie tejto podpory však nie je jednotné – časť spoločnosti ju chápe ako jednostranné zvýhodňovanie PAS.

Akým spôsobom sa to deje?

Formy podpory sú najmä diplomatické návštevy a symbolické gestá, finančná a technická pomoc spojená s reformami, ako aj volebnými či monitorovacími iniciatívami. Západní lídri vo svojich vyhláseniach často posilňujú politický naratív PAS, keď voľby označujú za „geopolitickú voľbu“. V praxi to znamená rýchle politické signály – vystúpenia, samitová podpora či oficiálne deklarácie – ktoré vláda PAS následne využíva v komunikácii ako dôkaz svojej „európskej legitimity“.

Západ zároveň fakticky akceptuje aj priame zásahy do politickej súťaže, napríklad de-registráciu strán označených za proruské. Výrazným špecifikom je aj vysoký podiel diaspóry – až okolo 30 percent voličov žije mimo krajiny – čo prispieva k tomu, že Moldavsko možno označiť za „sekuritizovanú demokraciu“.