Začneme všeobecným pravidlom. Strana, ktorá sa nedokáže zastať svojho zakladateľa, je úbohá. A strana, ktorá do svojho zakladateľa kope ako besná, je chorá.

A teraz konkrétne k veci. K skákaniu po hlave Sulíka sa najnovšie pridala aj Kolíková. Odkázala mu, že do strany musí mať dvere zatvorené, lebo povalil vládu. A v SaS už musia byť zodpovední voči budúcim koaličným partnerom.

Popri tom sa Kolíková pokúsila ukázať veľké srdce a pevný charakter. Povedala, že Cigánikovú, ktorá sa ako jediná Sulíka zastala, by zo strany nevyhadzovala. Dala by jej ešte šancu.

Aké šľachetné. A aké dojímavé. O veľkosti Márie Kolíkovej by sa mohli spievať balady.

No, ale žarty bokom. Pri slovách Kolíkovej musí človeka zamraziť. Jednak preto, že bola ženou bez domova, kým jej Sulík nehodil záchranné lano (2021). Zobral ju, spolu s jej politicky skrachovanou frakciou, do SaS. Prisľúbil jej zvoliteľné miesto na kandidátke. Slovo dodržal. A… A nakoniec prišli od Kolíkovej spomínané kopance.

Druhým dôvodom, prečo Kolíkovej slová páchnu, je jej pokrytectvo. Bola to predsa Kolíková, kto si v roku 2021 vynucoval pád vlády. Matovičovej vlády. A bola v tom – spolu s prezidentkou Čaputovou – veľmi úspešná. Po intrigách Kolíkovej vláda padla. No bez toho, aby padla ministerka spravodlivosti Kolíková…

Ďalej: bola to Kolíková, ktorá v decembri 2022 podporila pád ďalšej, Hegerovej vlády. Medzi dôvodmi uviedla aj to, že Hegerova vláda neposilnila práva LGBTIQ+ komunity.

Kolíková v priebehu dvoch rokov zhodila dve vlády. Navyše, v roku 2018 bola – ako štátna tajomníčka za Most – aj pri páde Ficovej vlády. Tlačili na to Most spolu s prezidentom Kiskom, ktorý potom povolal Kolíkovú do svojej strany.

Dnes sa táto špecialistka na odstreľovanie vlád s vysoko dvihnutým prstom pohoršuje nad Sulíkom. Neuveriteľné.

A nakoniec, Kolíková si prišla kopnúť do Sulíka bez toho, aby na to z jeho strany existoval akýkoľvek primeraný dôvod. Expredseda SaS sa predsa stiahol a odmlčal. Nemal nijaké provokatívne verejné vyhlásenia. Áno, zvažoval – a zvažuje – návrat do politiky. A áno, v lete poskytol rozhovor pre Hlavné správy. No a čo? Kým nie je politicky aktívny, v SaS by z neho nemuseli mať úzkostné stavy (aké predvádzajú pol roka).

Kolíková, žiaľ, nie je jediný vystresovaný prípad. V SaS sa z útokov na Sulíka stáva niečo ako branná povinnosť.

Mimochodom, preteky odštartoval policajný a politický stroskotanec Hamran. Keď po debakli v eurovoľbách skončil s Naďovými Demokratmi a nesmelo zazvonil pri vrátkach SaS, privítali ho ako „posilu“ (nesmejte sa, mysleli to vážne).

V apríli 2025 popínavý politický bonsaj Hamran povedal toto: „Ak sa Richard Sulík vráti do aktívnej politiky, ja končím“.

Hamran sa nafúkol do nadživotnej veľkosti. A nikto ho nepožiadal, aby sa zobudil.