Väčšina konzumentov správ sa už s verejnoprávnou Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR) mnohokrát stretla. Pokiaľ si raz za čas otvoríte akýkoľvek spravodajský web alebo papierové noviny, museli ste s TASR prísť do kontaktu.

A napriek tomu o existencii TASR väčšina Slovenska netuší. Hoci ide o verejnoprávnu inštitúciu, zriadenú zákonom, čitatelia za bežných okolností nemajú dôvod ju poznať. Verejnosť sa pri čítaní či pozeraní správ chce dozvedieť informácie, a nie riešiť, či pochádzajú z agentúr, alebo od jednotlivých novinárov.

Okolnosti však nie sú ani náhodou bežné. Štátna tlačová agentúra totiž už roky produkuje propagandu. Stojí teda za to vysvetliť, čo to je za inštitúciu.

V Markeri tiež s TASR spolupracujeme. V agentúre sú určite ľudia, ktorým to, čo opíšem nižšie, prekáža. Možno vnútri aj zvádzajú boje za zlepšenie. Cieľom je opísať problém, nie útočiť na prácu tých, ktorí s problémom sami aktívne zápasia. Tí nech čítajú text ako svoju podporu.

Poďme na to.

Zatiaľ čo inú verejnoprávnu inštitúciu, Slovenskú televíziu a rozhlas, pozná absolútne každý a o jej podobu sa vedú veľmi verejné politické boje, TASR nikto nerieši, lebo pôsobí navonok ako sivá myška. Je pritom skôr šedou eminenciou slovenského mediálneho prostredia.

V dnešnej naspídovanej mediálnej dobe totiž dáva možnosť uverejňovať správy z domova aj zo sveta bez toho, že by ste museli zamestnať desiatky novinárov, prípadne ich ešte za ťažké peniaze vysielať do zahraničia.

TASR tiež zamestnáva novinárov. A domáci spravodajcovia, najmä tí, ktorí sedia v parlamente, sa naozaj nadrú. No úlohou spravodajcov TASR zameraných na zahraničie je najmä preberať a prekladať správy zo zahraničných mediálnych agentúr.

Tieto dvakrát agentúrami prežuté texty pritom tvoria gro slovenského zahraničného spravodajstva. Všetky najväčšie slovenské denníky preberajú texty TASR, mnohé z nich spôsobom jedna ku jednej. To znamená, že správu z TASR skopírujú a uverejnia v plnom znení.

Práve preto je TASR šedou eminenciou slovenskej mediálnej scény. Pokiaľ totiž svoj text dostanete do Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, máte veľkú šancu, že ho prekopírujú veľké slovenské médiá. Najmä počas uhorky.

Keďže mnohé veľké médiá kopírujú agentúrne správy, spôsobom jedna ku jednej preberajú aj propagandu, ktorú TASR produkuje. Verejnosť má pritom zo zákona právo, aby verejnoprávna tlačová agentúra poskytovala nestranné informácie.

Túto nestrannosť TASR porušuje najmä v prípade zahraničného spravodajstva. Preberá totiž správy zo zahraničných agentúr, napríklad z Associated Press (AP), Reuters alebo nemeckej Deutche Presse Agentur (DPA), pričom z nich do slovenského prostredia prenáša aj v nich prítomnú propagandu.

V propagande, ktorú TASR preberá zo zahraničných agentúr, sa dajú identifikovať tri hlavné typy. Prvým sú „krajne pravicové“ prívlastky.

Nedá sa ani spočítať, koľkokrát sme v tomto a predchádzajúcom médiu zo správ preberaných z TASR odstraňovali popisy „krajne pravicový“, „extrémistický“, „ultrakonzervatívny“, „ultrapravicový" a podobne. Úlohou skúsenejších z nás bolo vycepovať mladších, že tieto popisy musia odstraňovať, pretože jednoducho nie sú pravdivé. Nie vždy sa nám to darilo. Nutkanie uľahčiť si prácu a spraviť copy paste je vždy poruke.

Príkladom z nedávnej minulosti, keď TASR neférovo použila prívlastok „krajne pravicový“, je minulotýždňové zhromaždenie v Londýne, na ktorom sa podľa niektorých odhadov zúčastnilo niekoľko stoviek tisíc, možno milión ľudí. Hoci demonštrácia Unite the Kingdom bola proti imigrácii a za slobodu slova, TASR ju odbila ako krajne pravicovú. Samozrejme, kontext chýbal, slovenský čitateľ zriedka tuší, aký veľký je problém s kriminalitou v prostredí imigrantov v Londýne, od knife crime po znásilnenia a vraždy.