Bol to darček prostrednému synovi, rád hrá na gitaru, obľubuje niektoré staré hity Guns N' Roses. Kúpil som dva lístky na koncert do Viedne, na státie boli vypredané, sedeli sme na tribúne. Chvalabohu, nižšie vysvetlím prečo.

Keď sme zaparkovali pri štadióne Ernsta Happela, čo je s vyše 50-tisíc miestami najväčší štadión v Rakúsku, hráva tu futbalová repre a bývajú tu niektoré medzinárodné zápasy viedenských klubov, začalo husto pršať. Táto časť Viedne sa volá Leopoldstadt, neďaleko je Práter a okrem toho parku to tu viac ako centrum Viedne pripomína Bratislavu. Všetkým – architektúrou, cenami, tvárami ľudí. V staršom obchodnom dome sme si dali chlebíček za dve eurá, kolu a išli sme na koncert.

Už hrali Sex Pistols. Prvý spevák je po smrti, druhý má vlastnú kapelu, starí pankáči si našli ako náhradu mladého potetovaného fanúšika, chémia na pódiu veľmi nebola, starí páni si občas potrebovali sadnúť, mladík chcel behať, už to nemalo tú energiu, čo kedysi, ale God Save the Queen, Anarchy in the UK aj My way boli, predkapela zahriala.

O 19:30 začali prvé tóny Welcome to the jungle, ktorou Guns N' Roses začínajú všetky koncerty. Muži hučali a ženy kričali od radosti. Axl Rose už nespieva, kedysi typický hlas (vraj s rozsahom 5 oktáv) je dnes už len škrekot, spravidla tenký, často ukričaný, občas pripomínal sirénu, ale nikomu to nevadilo. Ľudia ich jednoduché texty spievali a mladli spolu s kapelou. Bolo to ich 28. vystúpenie za tri mesiace, to by Taylor Swift nezvládla (alebo by jej to nenapadlo, to je jedno).

Diváci. Prítomných muselo byť pár desiatok tisíc ľudí, štadión je veľký, sedelo sa na ¾ miest, tisíce stáli dole pred pódiom. Vidieť bolo veľa starších ľudí, povedzme rovesníkov Rosea a Slasha okolo 60tky, zastúpená bol moja generácia, časť rodičov prišla s dospelými deťmi, prišli aj manželské páry. Vyše polovice ľudí malo na sebe čierne tričká Guns N' Roses, koncerty starých kapiel a futbalové zápasy majú niečo spoločné. A ešte bolo vidieť veľa mladých dievčat, kategória 17 až 25, asi im chýbajú gitary a hudba, ktorú tvorili kapely a nie tímy znalcov verejnej mienky. Rozprával som sa na tú tému s kamarátom, ktorý bol nedávno na Smashing Pumpkins, videl to isté.

Organizátori mysleli na svoje publikum, všade bol dostatok stánkov s pivom a nealkom, rady neboli dlhé, nikomu nevadil dym klasických cigariet, marihuanu som necítil ani raz. Zostarnutí rockeri sú už slušáci, nohou im trasie do rytmu basy a bicích, ale inak poprosia aj poďakujú, sú ohľaduplní na každom kroku.

Axl Rose má 63, kedysi sa chcel biť s Kurtom Cobainom, dnes vyzerá ako staršia verzia Petra Cmoríka s natiahnutou kožou, riedkymi vlasmi a výrazne vybieleným úsmevom.