Mearsheimer: Trump nevie, čo robí. Voči Venezuele aj Ukrajine

Ako by ste pomenovali medzinárodné dôsledky, geopolitické a možno aj ekonomické, toho, že americká armáda zadržala ropný tanker s 1,6 miliónom barelov ropy a potom vyhlásila námornú blokádu Venezuely, z ktorej tanker pochádzal?

Administratíva sa snaží nájsť spôsob, ako sa dostať z kúta, do ktorého sa sama dostala, pokiaľ ide o situáciu vo Venezuele. Hneď na začiatku sme sa rozhodli, že voči Venezuele budeme postupovať tvrdo, že predstavuje veľkú hrozbu pre Spojené štáty a že sa s ňou dokážeme pomerne ľahko vysporiadať. Ukázalo sa však, že to tak vôbec nie je. A teraz vidíme, ako Trumpova administratíva hľadá spôsob, ako tento problém vyriešiť. To v podstate znamená, že sa chcú zbaviť Madurovej vlády a odstrániť tento obrovský problém, ktorý sme sami vytvorili.

Najskôr Trump hovoril o tom, že CIA operuje vo Venezuele. Potom eskaloval a začali sme ničiť lode a zabíjať nevinných ľudí na palubách týchto lodí. Potom začal hovoriť o pozemnej invázii, respektíve pozemnú inváziu naznačoval. Potom povedal, že vzdušný priestor nad Venezuelou je uzavretý, a teraz zabavujú tankery a hovoria o zavedení nejakej formy blokády Venezuely.

Všetky tieto rôzne prístupy sú spôsobené tým, že Trumpova administratíva nevie prísť na to, ako sa vysporiadať s Madurovou vládou tak, aby si zachovala tvár. Administratíva je v skutočne zložitej situácii. Vysvetľuje to, čo sa deje so zadržaním tejto konkrétnej lode a blokádou, ktorú teraz oznámil Trump.

Spomenuli ste meniace sa argumenty, ktoré sa uvádzajú pri zásahoch proti Venezuele. Trump v roku 2017, v prvom roku svojho prvého funkčného obdobia, keď vystúpil na spoločnom zasadnutí Kongresu, slávne predstavil osobu, o ktorej povedal, že je prezidentom Venezuely. Bol to mladý muž, Juan Guaidó, ktorý je dnes, mimochodom, postgraduálnym študentom v Miami na Floride. V tom čase ho predstavil ako skutočného prezidenta. Kongres mu venoval dlhé ovácie. A my sme ho chceli dostať späť do Venezuely, pretože on je ten, kto vyhral voľby. Čoskoro išlo zrazu o fentanyl. Ukázalo sa, že Úrad pre kontrolu obchodu s drogami (DEA) tvrdí, že fentanyl sa vyrába v Mexiku. Potom to bol kokaín. DEA vyhlásil, že Venezuela do USA kedysi posielala kokaín, ale teraz už nie. V utorok 16. decembra už Trump hovoril, že Venezuela ukradla naše územie a ropu. Mohol si snáď myslieť, že prírodné zdroje pod Venezuelou patria Spojeným štátom? Povedali ste o jeho správaní, že je v slepej uličke, v kúte, a teraz sa snaží nájsť odôvodnenie, prečo sa tam dostal. A podľa plukovníka Wilkersona ho tá slepá ulička stojí miliardu dolárov denne.

To, čo ste povedali, je veľmi dôležité, a to, čo som povedal ja, je tiež veľmi dôležité – pritom hovoríme o dvoch rôznych veciach a to len ukazuje, v akej zúfalej situácii sa táto administratíva nachádza. Vy ste hovorili o rôznych dôvodoch, prečo robia to, čo robia, a ako sa tieto dôvody menia. Ja som hovoril o rôznych stratégiách, ktoré používajú, a ako sa tieto stratégie v priebehu času menili. A je vidieť, že sa zmietajú. Trump sa sám dostal do slepej uličky.

Keď vidím tento prípad Venezuely, z nejakého dôvodu mi vždy príde na myseľ jeho kampaň na Blízkom východe proti Hútiom. Začiatkom tohto roka povedal, že Joe Biden nebol voči Hútiom dostatočne tvrdý, že on bude voči Hútiom tvrdý a že ich rýchlo zničí. A po mesiaci to vzdal a priznal, že ich nedokážeme poraziť.

Niečo vynechávate – vzdal to o 500 miliónov dolárov neskôr, o pol miliardy dolárov neskôr.

Presne tak. Prípad Hútiov je ďalším príkladom, keď sa dostal do slepej uličky. Hovoríte o neúmyselných dôsledkoch. Trump si myslel, že dôsledkom útoku na Hútiov bude ich rýchle a lacné porazenie. Ukázalo sa, že to tak nie je. A presne v tejto situácii sa teraz nachádza vo Venezuele.

Trumpova administratíva, a to platí vo všeobecnosti pre americké elity v oblasti národnej bezpečnosti, nemá vypestovaný zdravý zmysel pre limity toho, čo sa dá dosiahnuť vojenskou silou, čo zahŕňa hrozbu použitia vojenskej sily, čo ste doteraz mohli vidieť vo vzťahu k Venezuele, alebo dokonca použitie vojenskej sily, a to platí aj v prípade Hútiov. Existujú skutočné limity toho, čo môžete urobiť. A neustále sa dostávame do týchto problémov, keď si myslíme, že budeme schopní použiť vojenskú silu na vyriešenie politického problému, ktorý v skutočnosti potrebuje politické riešenie, nie vojenské.

Cestujete po svete. Rozprávate sa so svetovými lídrami. Rozprávate sa a komunikujete s akademikmi. Aká je reakcia na vraždenie ľudí na otvorenom mori, krádež ropného tankera so 67 miliónmi galónov ropy a námornú blokádu, čo je podľa Ženevského dohovoru akt vojny?

Väčšina ľudí na svete a mnoho ľudí v Spojených štátoch si myslí, že Trumpova administratíva sa utrhla z reťaze, pokiaľ ide o zahraničnú politiku. Proste nevie, čo robí. Je to banda, ktorá nevie strieľať jedným smerom, rovno. To platí pre Ukrajinu, Venezuelu, Irán, celú palestínsku otázku. Prezident Trump rád propaguje skutočnosť, že je veľmi úspešný v zahraničnej politike, že ukončil osem vojen a mal by dostať Nobelovu cenu mieru. To však nie je seriózny argument. V skutočnosti zlyhal takmer vo všetkom. Sotva existujú prípady, v ktorých bol úspešný.

Pozrite sa na situáciu v Iráne – Izraelčania a Američania opäť hrozia útokom na Irán. Myslel som si, že nám v júni povedali, že dosiahli veľký úspech, že vyriešili problém s Iránom. Ak vyriešili problém s Iránom, prečo hovoríme o opätovnom útoku na Irán? Ukrajina – takmer všetkým je jasné, že sme tam nenašli riešenie. A to je zlá situácia. Časom sa to len zhoršuje. Situácia v Gaze – tá sa nezastavila. Myšlienka, že v Gaze vládne prímerie, je vtip. Izraelčania prímerie v slovníku nemajú. A to platí nielen pre Gazu, ale aj pre Libanon. A potom tu máme Venezuelu, o ktorej sme práve hovorili, kde sú v pasci. Takže predstava, že prezident Trump čarovne uspeje vo všetkom, čoho sa dotkne, nie je seriózny argument.

Čo sa stalo s Tony Blairom ako generálnym guvernérom Gazy a Donaldom Trumpom ako prezidentom mierovej rady Gazy? Trump sa viac zaoberal zmenou názvu budovy Kennedyho centra na Trumpovo a Kennedyho centrum vo Washingtone.

Táto mierová rada, ktorú chcel zriadiť na riadenie Gazy, je v nedohľadne. Potom hovoril o privedení medzinárodných síl na udržanie mieru v Gaze, ale nevedia presvedčiť žiadnu krajinu, aby vyslala vojakov, kým Hamas nebude odzbrojený. A nemôžu odzbrojiť Hamas, pretože Hamas sa neodzbrojí, kým v Gaze nebude mať kontrolu významná palestínska politická autorita a kým na konci tohto diplomatického procesu nebude nejaký významný politický horizont, a ten neexistuje. Hamas sa teda neodzbrojí a je vysoko nepravdepodobné, že by tam nejaká krajina vyslala mierové sily. A konečným výsledkom je, že sme sa v Gaze nikam nedostali, čo je presne to, čo sa dalo očakávať. A ako som už povedal, Izraelčania porušujú toto prímerie každý deň, rovnako ako každodenne porušujú prímerie v Libanone.

Prejdime k Ukrajine. Začiatkom tohto týždňa kancelár Merz na stretnutí v Berlíne za prítomnosti prezidenta Macrona, premiéra Starmera, Stevea Witkoffa, Jareda Kushnera a ďalších predniesol návrh na prímerie na Ukrajine. Hneď ako som počul slovo „prímerie“, vedel som, že bez ohľadu na to, čo bude nasledovať, Rusi to odmietnu. Viete to aj vy. Vyjadrili sa veľmi jasne. Koľkokrát museli Dmitrij Peskov a Sergej Lavrov povedať, že nemajú záujem o prímerie, že vedia, čo sa stane počas prímeria. Nepriateľ sa preskupí a znovu vyzbrojí. Nemajú záujem o prímerie. Ale to, čo nasledovalo, bolo ešte absurdnejšie. Ukrajinská armáda by podľa návrhu mala mať 800-tisíc vojakov podporovaných americkými spravodajskými službami. Žiadne NATO, ale vojaci EÚ v neutrálnej Ukrajine a – pripravte sa na toto – demilitarizácia Ruska 240 kilometrov smerom do územia Ruska pozdĺž spoločnej rusko-ukrajinskej hranice. Keď to povedal, Kushner ani Witkoff ani nepípli. Čo to všetko znamená?

Ťažko povedať. Celé je to také šialené. Witkoff navštívil Putina osobne už asi päťkrát. A 2. decembra tohto roku strávili Witkoff a Kushner s Putinom päť hodín. Putin im určite povedal, aké sú ruské požiadavky. Ruské požiadavky sa od začiatku tejto vojny nezmenili. Takže Kushner a Witkoff určite vedia, aké sú ruské požiadavky. To je 2. december, potom 14. a 15. december, máte tieto stretnutia v Berlíne, sú tam Američania, Witkoff je tam, a z týchto stretnutí vychádzajú s nejakým súborom návrhov, ktoré sú v úplnom protiklade s tým, čo chcú Rusi. Prečo by to robili? Aký má zmysel, aby Witkoff išiel rokovať s Putinom, ak bude úplne ignorovať to, čo Putin hovorí, a potom príde s opačnými návrhmi? To proste nedáva žiadny zmysel. Tento rokovací proces nikam nevedie. Je to naozaj fraška.

Trump sa dostal do slepej uličky. Má ministra zahraničných vecí, ktorému nedovolí rokovať s Rusmi, pretože oni aj on vedia, že minister zahraničných vecí je myslením neokonzervatívec, ktorý by chcel, aby vojna pokračovala. Namiesto toho posiela dvoch realitných agentov, ktorí nemôžu mať prehľad o nuansách diplomacie, histórie a kultúry pri rokovaniach s Rusmi. Nie div, že prezident Putin má toho dosť. Toto povedal Putin – ruské slovo, ktoré použil, má dva preklady, buď politickí poskokovia, alebo podsvinčatá, nasleduje citát:

Putin: „Všetci všeobecne verili a mysleli si, že vo veľmi krátkom čase úplne zničia a rozbijú obrovskú krajinu Rusko, očakávajúc rýchly a rozhodný výsledok. A európski poskokovia (podsvinčatá) sa okamžite pridali k tejto práci predchádzajúcej americkej administratívy, dúfajúc, že budú profitovať z kolapsu našej krajiny, aby si vzali späť niečo, čo stratili v predchádzajúcich historických obdobiach, a pokúsili sa o pomstu. Ako sa v poslednej dobe všetkým jasne ukázalo, všetky tieto početné pokusy a všetky tieto hlboko deštruktívne plány proti Rusku bez výnimky úplne a totálne zlyhali.“ Koniec citátu.

Je nahnevaný. Pravdepodobne ešte nahnevanejší a má toho dosť.

Je ťažké uveriť, že mu trvalo tak dlho, kým sa tak nahneval. Malo sa to stať oveľa skôr. Tieto vylomeniny trvajú už tak dlho, že je ťažké uveriť, že Putin to takto dlho znášal. Z jeho komentárov je zrejmé, že je oveľa nahnevanejší na Európanov ako na Američanov. Myslím si, že verí, že Trump mal skutočný záujem dosiahnuť nejakú mierovú dohodu. Podľa mňa je pravda, že Trump mal na tom skutočný záujem. Problém je, že Trump to nedokáže zrealizovať. A Európania sa postarali o to, aby to nezrealizoval. Európania svoje karty zahrali veľmi dobre, rovnako ako Zelenskyj, a vrhli do diplomatického procesu všetky možné prekážky. Výsledkom je, že nedošlo k dohode. Ale Putin je naozaj nahnevaný, rovnako ako jeho zástupcovia, na Európanov, čo sa odzrkadľuje v tom, že ich nazval bandou podsvinčiat.

Tu je minister zahraničných vecí Lavrov, ktorý je o niečo umiernenejší, ale rozhodne nie menej presvedčený o tom, čo hovorí, citát:

Sergej Lavrov: „Pokiaľ ide o správanie Spojených štátov, vrátane v Karibiku, samozrejme, my, takmer všetky krajiny, to nemôžeme akceptovať, okrem Európanov. Sme veľmi znepokojení konaním amerického námorníctva a džingoistickými vyhláseniami Pentagónu, že okrem nezákonných akcií proti civilným plavidlám bez akýchkoľvek súdnych krokov v Karibiku teraz plánujú aj pozemnú operáciu. Samozrejme, všetko to podkopáva nádeje, že sa podarí dosiahnuť dohodu v rámci súčasného medzinárodného systému.“

Nádeje, že by sa podarilo dosiahnuť dohodu v rámci súčasného medzinárodného systému – tým myslel veľký reset medzi Spojenými štátmi a Ruskom, narušený tým, čo sa deje v Karibiku.

Nemyslím si, že to, čo sa deje v Karibiku, má taký veľký význam. Má to len marginálny význam. Rusi vedia zo svojich rokovaní na Ukrajine s Európou, Amerikou a Ukrajinou, že táto situácia sa musí vyriešiť na bojisku. Rusi si to plne uvedomujú. Táto vojna nebude mať žiadne diplomatické riešenie. Bude vyriešená na bojisku. A Rusi majú, ako som už mnohokrát povedal, veľmi silné motivácie, aby zabrali čo najviac územia a aby sa uistili, že Ukrajina bude nefunkčným zvyškovým štátom, ktorý Rusku nebude môcť spôsobiť veľa problémov v budúcnosti.

A tiež si myslím, a existujú na to všetky možné dôkazy, ak počúvate, čo hovoria Rusi, že veria, že aj po zmrazení konfliktu budú medzi Ruskom na jednej strane a Ukrajinou a Západom na strane druhej panovať otrávené vzťahy. V podstate sa pripravujú na dlhú vojnu. Tá vojna nebude po celý čas horúca. Po zmrazení konfliktu bude podstatná časť vojny prebiehať ako studená vojna, ale v Európe budú medzi Rusmi na jednej strane a Ukrajincami a Európanmi na strane druhej naozaj veľmi napäté vzťahy po veľmi dlhú dobu. Je to katastrofálna situácia.

Skutočnosť, že prezident Trump nebol schopný ukončiť túto vojnu, je katastrofálna. Bolo by bolo skvelé, keby to dokázal. Nie som si istý, či by to za daných okolností vôbec mohol zvládnuť. Ukončenie tejto vojny je priam herkulovská úloha, ale niet pochýb o tom, že sa k tomu ani len nepriblížil, pretože od začiatku vôbec nevedel, čo robí, a jeho poradcovia boli extrémne neschopní.

Senát Spojených štátov schválil v stredu 17. decembra ten istý zákon NDAA (National Defense Authorization Act, Zákon schvaľujúci národnú obranu, pozn. prekl.), ktorý schválila Snemovňa reprezentantov. Nebudem sa tým zaoberať. Je v ňom veľa kontroverzných vecí, vrátane 25-percentného zadržania finančných prostriedkov, kým minister obrany, ktorý sa nazýva ministrom vojny, nezverejní videá všetkých vrážd v Karibiku. Ide mi o to, že v ňom je 400 miliónov dolárov pre Ukrajinu a Trump ho podpíše. To pripomína Joea Bidena. Prečo si federálna vláda Spojených štátov požičiava 400 miliónov dolárov, pretože nemá hotovosť, a posiela ich na Ukrajinu?

Kongres pridelil tie peniaze. Nie je jasné, či Trump o tie peniaze požiadal. Ako viete, Kongres v podobe Lindseyho Grahama, Mitcha McConnella a ďalších je vo vzťahu k Ukrajine super jastrabí. Takže som si istý, že tam tie peniaze dali preto. A 400 miliónov dolárov vlastne nie je veľa peňazí.

Máte pravdu. Pod vedením Joea Bidena sme im dali 265 miliárd dolárov. Trump a Biden často obhajujú rovnaké veci, ale inými slovami. Mimochodom, tých 400 miliónov je hotovosť pre najskorumpovanejšiu krajinu v Európe. Korupcia je tam bežnou vecou, čo chápu deti, akademici, veriaci, novinári, proste všetci. A oni tam posielajú ďalšie peniaze.

Áno. Ale naozaj dôležitá otázka je, či Európa dokáže úspešne ukradnúť tie ruské aktíva v Eurocleare a dať Ukrajine viac ako 100 miliárd dolárov, aby jej pomohla prežiť nasledujúce dva roky. To je veľký problém. Na tých 400 miliónoch dolárov až tak nezáleží.

Dr. Gilbert Doctorow z Bruselu hlási, že napriek obrovskému tlaku, ktorý na neho vyvíjajú, belgický premiér v Bruseli neustúpil a nedovolil inváziu do svojich bánk. Neviem, akú má politiku, ale zrejme rozumie bankovému systému a tomu, čo by sa s ním stalo, keby tieto peniaze boli ukradnuté, a rozumie súkromnému vlastníctvu.

Je si tiež dobre vedomý toho, že Euroclear, kde sa peniaze nachádzajú, je v Belgicku. Ak budú mať tieto kroky právne dôsledky a niekto bude musieť peniaze vrátiť, žije v smrteľnom strachu z toho, že tou krajinou bude Belgicko. A viacero iných európskych krajín, väčších európskych krajín, ho uistilo, že to tak nebude. Ale verí v dnešnej dobe niekto tomu, čo hovorí iná krajina?

Samozrejme, že nie.

Počítam asi sedem európskych krajín, ktoré sú proti krádeži peňazí. Spojené štáty jasne vyjadrili, že sú proti tomu, aby Európa ukradla peniaze, rovnako ako Medzinárodný menový fond. Existuje teda veľa síl, ktoré sú proti tomuto plánu, ale napriek tomu to môže prejsť.

Von der Leyenová a Kaja Kallasová preto navrhovali zmeniť systém hlasovania. Nie jeden hlas na krajinu, ale vážené hlasy na základe počtu obyvateľov. Dúfajú, že Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a ďalšie krajiny, ktoré sú na ich strane, prevážia hlasy Maďarska alebo kohokoľvek iného, kto je proti tomuto plánu. Nemyslím si však, že to má význam, pretože Belgičania to jednoducho neurobia.

Nie som si istý, ako to funguje. Myslím si, že veľké krajiny, ktoré tento plán presadzujú, sa jednoducho veľmi obávajú, že ak bude taký veľký odpor, vrátane Belgicka, kde sídli Euroclear, spôsobí to v budúcnosti všetky možné problémy. Mám pocit, že to aj tak presadia, aj keby Belgicko nesúhlasilo.

Ako to dostanú z Euroclearu? Museli by najať bankových lupičov. (Úsmev.)

Sú toho schopní. (Smiech.)

Ak Spojené štáty napadnú Venezuelu, myslíte si, že Trumpova administratíva a Hegsethov Pentagon uvažovali o neúmyselných dôsledkoch?

Myslím si, že uvažovali o dôsledkoch. Nemusíte sa ani zaoberať neúmyselnými dôsledkami. Dôsledky sú celkom zrejmé. Bolo by to katastrofálne. Je to obrovský kus územia. Žije tam veľa ľudí. Terén nie je práve ideálny na inváziu a dobytie krajiny. Bolo by tam veľa odporu. A navyše, keď by sme sa tam dostali, ako by sme sa dostali von? Ako vy aj ja vieme z dlhoročných skúseností, pre Spojené štáty je veľmi ľahké dostať sa do miest ako Vietnam, Irak a Afganistan, ale dostať sa von je už iná vec.

Zapojiť sa do diania v krajine ako Venezuela a potom sa pokúsiť o sociálne inžinierstvo, pretože ak napadneme Venezuelu, naším cieľom nie je vstúpiť, získať nejakú trofej a potom odísť, naším cieľom je vstúpiť a robiť sociálne inžinierstvo. Sociálne inžinierstvo na konci hlavne pušky. Vieme, čo nám historické záznamy hovoria o tom, akí sme úspešní v takýchto veciach. A odpoveď je, že takmer nikdy neuspejeme. Takmer vždy zlyháme.

Je veľmi nepravdepodobné, že by sme Venezuelu napadli veľkými pozemnými silami. Možno pošlú malé tímy špeciálnych jednotiek, ale neviem si predstaviť, že by boli takí hlúpi, aby ju napadli veľkými pozemnými silami. A ak to urobia? Zaplatíme za to značnú cenu, aby som sa vyjadril mierne.

Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom, preložil Timotej Dunaj.