Fico z Bruselu: EÚ robí smrteľný omyl. Ja som slovo dodržal

„Ukrajina nepotrebuje zbrane, ale najmä peniaze na obnovu,“ povedal premiér Fico počas dnešnej tlačovky v Bruseli. Dôsledkom schválenej pôžičky nedôjde k posilneniu pozície Ukrajiny v mierových rokovaniach. „Ide o smrteľný omyl,“ povedal premiér.

Ide o reakciu na to, že lídri 25 členských krajín EÚ v spoločnom vyhlásení vyzvali, aby sa pokračovalo v práci na technických a právnych aspektoch nástrojov potrebných na zriadenie reparačnej pôžičky financovanej zo zmrazených ruských aktív v Únii.

Slovensko tak prvýkrát odmietlo podporiť závery Európskej rady o Ukrajine. Dôvodom je, aby nás nikto nespájal s tým, že bude súčasťou akejkoľvek „vojenskej“ pôžičky EÚ pre Kyjev. „Slovo som dodržal,“ vyhlásil v Bruseli predseda vlády Fico.

Médiám zároveň ponúkol interpretáciu samitu. Podľa premiéra panujú medzi členskými štátmi o využití zmrazených ruských aktív rozpory. „Je to spojené s obrovskými rizikami,“ poznamenal s tým, že rozumie obavám Belgicka, kde sa väčšina takýchto držaných aktív v Únii nachádza. Počas samitu sa podľa jeho slov opäť nehovorilo o mieri na Ukrajine.

Lídri EÚ sa na zasadnutí v noci na piatok zhodli, že Európska únia poskytne Ukrajine pôžičku financovanú zo spoločného dlhu v objeme 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Slovensko, Česko a Maďarsko si však vyjednali výnimku. K spoločným garanciám súvisiacim s úverom sa nepripoja a nebudú tiež splácať úroky. Fico doplnil, že nemôže brániť ostatným štátom podieľať sa na takejto podpore. Jeho vláda však s touto iniciatívou nebude nikdy súhlasiť.

Na postup slovenskej vlády reagovala aj domáca opozícia.

Ivan Korčok z PS hovorí, že EÚ sa zmobilizovala v kritickej situácii, no Slovensko je čierny pasažier. Najdôležitejšia vec, ktorú si podľa neho Ukrajina zo samitu odniesla, je záruka schopnosti naďalej sa brániť voči agresorovi. Finančné garancie pre Ukrajinu odmietli okrem Slovenska aj Maďarsko a Česko. „Musíme však pripomenúť, že český premiér Andrej Babiš si dal záležať, aby sa dištancoval od Roberta Fica a Viktora Orbána a zdôraznil, že Česko má odlišný postoj k Ukrajine a ruskej agresii ako Budapešť a Bratislava,“ skonštatoval Korčok.

Fica kritizovali aj SaS, Matovičova strana a KDH.

Rozhodnutie poskytnúť priamu pôžičku Ukrajine namiesto reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív považuje KDH za riešenie, ktoré neohrozuje dôveryhodnosť EÚ a jej finančného sektora a na druhej strane chráni Ukrajinu pred kolapsom. „Robert Fico sa hrdí vyrokovaním výnimky, ale zabudol spomenúť, že je to z dôvodu rozvrátených verejných financií a katastrofálnej ekonomickej situácie na Slovensku, za ktorú zodpovedá aj jeho vláda,“ uviedlo KDH v stanovisku. Odmietnutie záverov samitu k Ukrajine zo strany Fica vnímajú kresťanskí demokrati ako ohrozenie bezpečnostných záujmov Slovenska. „Hlavne keď vidíme, že sa to dá aj inak. Napríklad Česká republika dostala rovnakú výnimku, ale spôsobom, ktorý nenaštrbuje jednotu EÚ, ktorá je v týchto náročných časoch nesmierne potrebná,“ dodali z KDH.

Medzi ďalšie témy samitu patril dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2028 až 2034, konkurencieschopnosť, európska obrana a bezpečnosť, migrácia či rozširovanie. Fico podľa svojich slov v súvislosti s rozpočtom zopakoval postoj SR o potrebe ochrany poľnohospodárov a spôsobe financovania kohéznej politiky, aby SR mohla stierať rozdiely medzi regiónmi. Pri dohode o rozpočte „budeme musieť urobiť obrovské kompromisy“, predpovedá premiér.

Okrem zasadnutia Európskej rady sa témou rozširovania EÚ zaoberal aj stredajší samit Únie s krajinami západného Balkánu. Ten označil Fico za nevydarený. Podľa jeho slov v hlavnej časti rokovania chýbalo veľa lídrov dvadsaťsedmičky. To „nepridáva dôveru v procese pristúpenia do EÚ... Veľa všeobecných rečí, bez akýchkoľvek konkrétnych prísľubov“, poznamenal.

Osobitne ho mrzí, že sa úmyselne na zasadnutí nezúčastnil srbský prezident Aleksandar Vučič. Podľa neho používa EÚ pri prístupovom procese dvojaký meter. „Srbsko ako hrdá a suverénna krajina patrí do tej skupiny, ktorá je spomaľovaná,“ uviedol Fico. Za veľmi dobre pripravené krajiny na vstup do eurobloku označil Albánsko a Čiernu Horu. „SR podporuje rozširovanie o krajiny západného Balkánu,“ dodal premiér.