Pred niekoľkými mesiacmi vydala Biblická spoločnosť novú správu o kresťanstve v Anglicku a Walese. Má názov The Quiet Revival (Tichá obroda), no ohlas, s ktorým sa stretla, nebol tichý ani zďaleka, a to z dobrého dôvodu. Po desaťročiach neúprosného úpadku by každý náznak skutočného vzostupu náboženskej prosperity – najmä v prípade cirkevných (bývalých) veľkých šeliem anglikánstva, katolicizmu alebo metodizmu – bol dôvodom na radosť. Bolo by to aj v silnom rozpore s predpokladmi, očakávaniami a nádejami veľkej časti spoločnosti.

Správu sa oplatí prečítať celú, ale vo všeobecnosti z nej vyplýva, že v posledných rokoch sme svedkami určitej „zmeny duchovného počasia“ (čo poviete na tento pôvabný britský slovný obrat?). Hoci sa o tom hovorilo už dlhšie, teraz existuje nevyvrátiteľný dôkaz – teda aspoň to tvrdí Biblická spoločnosť – že „Cirkev sa nachádza v období rýchleho rastu, ktorého hnacou silou sú mladí dospelí a najmä mladí muži“.

Konkrétne odhadujú, že počet dospelých, ktorí sú „kresťanmi chodiacimi do kostola“ (definovaní ako tí, ktorí zaškrtli políčko kresťan a tvrdia, že chodia do kostola aspoň raz mesačne), prudko vzrástol „z 3,7 milióna v roku 2018 na 5,8 milióna v roku 2024 - čo predstavuje nárast o 56 percent“. V tom istom období sa mesačné návštevy kostola medzi ľuďmi vo veku od osemnásť do dvadsaťštyri rokov zvýšili štvornásobne zo 4 na 16 percent. Najväčší prínos majú katolíci a letničiari; dve anglikánske cirkvi – Anglikánska cirkev a Cirkev vo Walese (kde na predložkách záleží takmer rovnako ako na zámenách) – výrazne menej.

Predtým, ako sa budeme venovať konkrétnejším, prekvapujúcim tvrdeniam, je všeobecné hodnotenie pomerne vierohodné. Nech už to definujeme akokoľvek – a „duchovné počasie“ je dostatočne výstižnou metaforou - naozaj sa zdá, že v britskej spoločensko-náboženskej kultúre sa niečo deje. Mám podozrenie, že vďaka „stádovej imunite“ spoločnosti – budovanej celé desaťročia neustálym prísunom mŕtvych foriem kresťanstva, ktoré väčšine ľudí bránili v tom, aby sa niekedy nakazili živou formou – je opäť možné stretnúť sa s evanjeliom ako s niečím novým a vzrušujúcim.

V závislosti od toho, koho sa pýtate, Británia sa sekularizuje už šesťdesiat až päťsto rokov. Nie je nerozumné predpokladať, že musí nastať okamih, v ktorom sa celá tá sekularizácia viac-menej už uskutočnila. Nie je tiež od veci myslieť si, že najmä mladí dospelí v Británii vyrastali v atmosfére, ktorú možno nazvať vrcholom sekularizácie. Ak je to tak, potom jediná cesta je hore. Nová generácia kultúrnych a intelektuálnych rebelov, nekonformistov a opozičníkov možno objaví v kresťanstve niečo, čo ich starí rodičia alebo prastarí rodičia prehliadli.

Dôkazy, ktoré vidíme, sú zatiaľ nenápadné. Napríklad v katolicizme mnohé katolícke kostoly hlásia väčšie kohorty konvertitov ako v posledných rokoch. Typická návštevnosť nedeľných omší začala po prvý raz od polovice 60. rokov opäť rásť, aj keď z veľmi nízkej úrovne po skončení Covidu. Čiastočne je to určite spôsobené prisťahovalectvom, hoci toho bolo počas desaťročí poklesu tiež dosť.

Ľudia, ktorí zostali v Cirkvi na konci desaťročí úpadku, tam musia byť z nejakého dôvodu. A ľudia, ktorých tam stretávajú, sú tam tiež z nejakého dôvodu. Za správnych okolností to môže vytvoriť dynamiku vzájomného podporovania a povzbudzovania – akýsi efekt „tvorivej menšiny“, ak si mám požičať výraz od pápeža Benedikta (ktorý si ho požičal od Arnolda Toynbeeho). Sú to skupiny, ktoré začnú priťahovať ďalších ľudí.

Problém je, že aj pre niekoho, kto je napoly presvedčený o základnej myšlienke Tichej obrody, je veľmi ťažké uveriť rozsahu efektu, ktorý Biblická spoločnosť tvrdí, že odhalila.

Od roku 2018 pribudlo 2,1 milióna návštevníkov kostolov? Aj keby všetci chodili do kostola len raz za mesiac, stále by to malo byť pol milióna ľudí navyše, ktorí každý týždeň zaplnia kostolné lavice. Napriek tomu je v Katolíckej cirkvi aj v Anglikánskej cirkvi skutočná návštevnosť kostolov nižšia ako kedysi, a to práve pre veľký covidový úbytok. Koľko je letničných kostolov, sa dá len odhadovať; videl som odhady od štyroch do 17-tisíc. Možno práve tam sa skrývajú všetci títo novokonvertovaní mladí muži, hoci by ma to prekvapilo.