7 dní v kocke: Stratkom-leaks. Ako za bývalých vlád pracovali úrady propagandy

Dnes o škandále stratkom-leaks, únikoch z „úradov propagandy“; o sebastrápňovaní, ktorému sa venujú v progresívnom tábore; o údere vyšetrovateľov na Zelenského ľudí a o vysmiatom Naďovi a zadupávaní pravdy.

V prvom bode prehľadu odporúčame čitateľom zistenia Markeru o fungovaní „úradov propagandy“ za minulých vlád. A o tom, ako aktivisti v službe štátu zariaďovali cenzúru na sociálnych sieťach.

Úrady propagandy síce formálne neexistovali, no reálne áno. A boli mimoriadne aktívne. Tímy, ktoré sa na ministerstvách a úradoch venovali štátnej propagande a cenzúre, si hovorili útvary strategickej komunikácie. V skratke stratkom.

Ich školiteľmi bola okrem iných aj britská vláda a jej bezpečnostné agentúry. Vyškolili aj propagandistu Davida Púchovského z vtedajšej „Polície SR“, ktorý sa bozkávaním britského diplomu pochválil priamo na Facebooku. Ďalšími „posilami“ boli ľudia ako Daniel Milo, Jakub Goda, Victor Breiner, Miroslava Sawiris.

Robotníci v službe štátneho stratkomu vykonávali rad špinavých úloh, ktoré nápadne pripomínali praktiky komunistickej ŠtB. Počas pandémie a neskôr vojny na Ukrajine inštruovali ministrov či premiéra Hegera, čo majú hovoriť. Sledovali ľudí na sociálnych sieťach, kontrolovali médiá, spisovali čierne zoznamy vnútorných nepriateľov. Končili tam tí, čo kritizovali predpísanú bojovú líniu a rozširovanie NATO.

Pred voľbami žiadali zahraničných partnerov z EÚ a NATO o pomoc v boji proti vnútornej hrozbe. Teda proti opozícii. Alebo proti hlasom, ktoré kritizovali imigráciu, pandemické opatrenia, očkovaciu kampaň „Vakcína je sloboda“, vyzbrojovanie Ukrajiny, transrodovú agendu…

Najnovšie zisťujeme aj to, že udávali ľudí s nesprávnymi názormi spoločnosti Meta (Facebook). Žiadali ju, aby vymazávala ich príspevky. Išlo o tísíce udaní. Volali to podnety na preskúmanie a zablokovanie obsahu.

Nie, títo aktivisti, ktorí sa za Matoviča presadili v štátnej službe, nenahlasovali len protiprávny obsah. Prekážalo im hlavne to, čo odporovalo „strategickej línii“, ktorú predpisovala Británia a Bidenova vláda v Spojených štátoch.

Žiadali napríklad vymazávať príspevky na Facebooku, ktoré spochybňovali vstup Ukrajiny do NATO. Alebo ktoré namietali proti povinnému plošnému očkovaniu proti covidu či podpore imigrácie. Úderky stratkomu to považovali za škodlivý obsah, ktorý vybočoval z bezpečnostnej línie.

Dialo sa to vysoko organizovaným spôsobom na zahraničnú objednávku. Vykonávali to atlantické a progresívne kádre s väzbami na Globsec a iné bezpečnostné agentúry. Za vlád Obyčajných a za Ódora vystupovali ako zástupcovia štátu. Teda ako štátni cenzori.

Ich terčom bola opozícia, protivládne médiá, protivojnoví intelektuáli. A všeobecne kritické hlasy z národného a konzervatívneho tábora… Nezastavili sa ani pred útokmi na zástupcov vtedajšej vlády či vládnej koalície, ak boli ich názory na sociálnych sieťach príliš konzervatívne. Spoločnosti Meta nahlásili napríklad Matoviča za jeho slová o zvrátenostiach v LGBTI hnutí.

Stratkom-leaks je ďalší cenný diel do mozaiky, ktorá vykresľuje, ako ohavne fungovala cenzúra a propaganda v rokoch 2020 až 2023. Progresívni aktivisti – zaškolení britskými agentúrami – jeden po druhom ponaskakovali na ministerstvá. A z pozícií štátnych autorít sledovali a potláčali kritické hlasy, ktoré neboli dostatočne provojnové. Alebo dostatočne progresívne.

Podobne to vyzeralo v Spojených štátoch za Bidena, v Kanade za Trudeaua, v EÚ za Leyenovej, v Česku za Fialu (tam miestny stratkom riadil politruk Otakar Foltýn).

Stratkom mal dozerať na prevýchovu politických strán a lídrov, médií, spoločnosti… Všetci mali uvažovať a vystupovať jednotne, uvedomelo, pokrokovo. A hlavne lojálne voči Británii či Spojeným štátom. Kto by bol príliš odolný a kazil by spartakiádu, ten mal skončiť vypískaný mimo spoločnosti. Izolovaný v karanténe.

Súdruhovia však niekde urobili chybu. Nakoniec ich po vzbure väčšiny zosadili aj v Spojených štátoch, aj v Kanade, aj na Slovensku a v Česku. Prevýchova zlyhala.

Je to pochopiteľné. V službách stratkomu spravidla pracujú tí poslušní a menej bystrí. Lebo silného a inteligentného človeka nemôžete len tak vyškoliť, modelovať jeho názory, manipulovať… A poslušní menej bystrí jedinci nemôžu viesť a prevychovať spoločnosť. A už vôbec nie na svoj obraz.

To nepôjde.

Prevychovať môžu len časť spoločnosti – tú mediálne závislú a ľahko manipulovateľnú.

Ako to dopadne, to sme sledovali prakticky celý týždeň. Médiá a aktivisti vyrábali od piatku dodnes z vulgárneho študenta a jeho primitívnych odkazov Ficovi hrdinu. Vzor. Príklad pre ostatných.

Nejaký chlapec s kriedou nakreslil otázku pre Fica (s prepáčením) „Ako chutí Putinov kok.t“. Polícia to riešila ako priestupok.

Nestálo by to za reč. Lenže v progresívnom tábore sa odvtedy pretekajú vo vyhláseniach, akí sú na neho hrdí, akí sú mu vďační a ako vniesol do ich životov nádej.

Vyrobili si – ako im médiá kázali – nového hrdinu.

Kritické hlasy, ktoré to odsúdili, by ste spočítali na prstoch jednej ruky. Hoci práve riaditeľka školy z tohto prízemného škandálu vyšla najlepšie. Vyvrátila dezinformácie, ktoré šírili progresívne médiá. Ukázala nadhľad, inteligenciu, charakter.

Žiaľ, totálnu prevahu majú tí, ktorí spúšťajú nové kampane a kriedové hnutie. S čarbanicami na chodníky v mestách po celom Slovensku. Nájdete medzi nimi aj „diplomata“ Korčoka.

Choré. Nízke. Primitívne.

Progresívnemu táboru asi nedochádza, aký je trápny. Nie, takéto šírenie zlosti už nie je ani nebezpečné, ani poburujúce. Z pohľadu väčšiny je už len otravné. A úboho trápne.

Čo s tým? Nič. Ak sa súper v kŕči a záchvate strápňuje, nerušte ho. Nech sa hrajú. Nech si kreslia hlúpe táraniny po chodníkoch. Nech pri tom kričia a bedákajú „lebo Fico“. A nech zlostne dupú nôžkami, keď im zvlhne krieda.

Je na nich smutný pohľad. Už sa nesprávajú ako ukričané deti. Správajú sa ako slabomyseľní. Slabomyseľní, ktorí sa hrajú na „osvietencov“. Alebo na vychovávateľov, čo radi poúčajú ostatných, ako vyzerá slušnosť.

Je to vlastne v istom zmysle milé. Roky s chuťou zosmiešňovali iných. A nakoniec… Nakoniec zosmiešňujú seba. Nadoraz.

Jediné, čo nás na tom môže rušiť, sú časové súradnice. Ich záchvat s kriedami, farbičkami a dočarbanými námestiami asi zasiahne (a sprzní) aj oslavy Novembra, ktoré si radi prisvojujú. Bude to škoda. Málokto je od odkazu Novembra – sviatku slobodného myslenia a nezávislosti – ďalej ako oni.

V pozadí ukrajinskej politiky od pondelka sledujeme akčné scény. A výbušné udalosti. Zelenského blízky priateľ a obchodný spoločník Timur Mindič musel utiecť z krajiny. Stalo sa to len pár hodín pred policajnou raziou. Predpokladá sa, že oligarcha Mindič spravoval Zelenského majetok na Britských Panenských ostrovoch. Cez offshorovú (schránkovú) firmu s britskou registráciou.

Aj tá bola terčom vyšetrovateľov. Tvrdia to zdroje Ukrainskej pravdy.

Tieto dramatické udalosti namierené na krk Zelenského, respektíve jeho najbližších ľudí, mali predohru v lete.

Už v júli dva elitné úrady – vyšetrovatelia NABU a špeciálna prokuratúra SAP – rozpracovali Zelenského ľudí (a špeciálne Mindiča). Vyšetrovali ich pre podozrenia z rozsiahlej korupcie a rozkrádania zahraničnej finančnej pomoci Ukrajine. Stalo sa to krátko po návšteve amerických finančných inšpektorov v Kyjeve.

A krátko po osobných konfliktoch Trumpa so Zelenským.

Vyšetrovatelia z NABU (niečo ako bývalá slovenská NAKA) však veľmi rýchlo narazili na tajnú službu. SBU, silná bezpečnostná služba podriadená Zelenskému, plnou silou udrela na obe elitné protikorupčné agentúry. Zadržala desiatky ľudí, zhabala vyšetrovacie spisy. Vysvetlila to bojom proti ruským agentom. Hoci ak boli v protikorupčných agentúrach agenti, tak skôr tí v službe amerických sponzorov Ukrajiny.

Súbežne s tým Zelenského strana presadila zákon, ktorým sa mali NABU a SAP podriadiť úradu prezidenta (Jermakovi a Zelenskému). Bola to ukážková vojna v polícii a bezpečnostných službách. A zároveň to bola bitka o moc v pozadí ukrajinskej politiky.

Skončila sa veľmi rýchlo porážkou Zelenského. Spojené štáty aj EÚ v júli vyskočili zo stoličky a žiadali Zelenského zákon okamžite zrušiť. V Kyjeve vybuchli najväčšie verejné protesty od začiatku vojny – proti prezidentovi. Zelenskyj bol pod silným tlakom, aby obnovil „nezávislosť protikorupčných agentúr“.

Samozrejme, v čase vojny nijaká nezávislosť elitných silových zložiek neexistuje. Buď sú podriadené národným tajným službám, alebo zahraničným. Nič medzi tým. „Nezávislosť“ je len krycí názov pre ich kontrolu zvonku. Tak to bolo a tak to malo ostať. Zelenskyj musel skloniť hlavu.