Očkovanie novými mRNA látkami môže viesť k zvýšenému riziku poškodenia DNA, chronickým zápalom, mutáciám v protinádorových génoch a v niektorých prípadoch k rakovine… Viete, kto prišiel s týmto radikálnym predpokladom? Nie, nebol to ani Kotlár, ani Peková. A nebolo to z roku 2025. Píše sa to vo vedeckom článku – hypotéze – z roku 2023.

Odvtedy prešli dva roky. Medzitým sa potvrdilo, že nové vakcíny proti covidu obsahovali nielen mRNA, ale aj zvyškovú syntetickú DNA (pochádzajúcu z umelo upravených častí patogénov). Práve to viedlo k sporom, do ktorých bola – dosť nešťastne – zatiahnutá aj SAV. Presadili si to ministri za Hlas, ktorým sa nepáčili vyhlásenia Kotlára o DNA kódoch vo vakcínach a ich škodlivosti.

Výsledok: SAV potvrdila „zvyškovú DNA“ vo všetkých skúmaných vzorkách vakcín. No tvrdí, že ide len o menšie a génovo nefunkčné množstvá „pod schválenými a bezpečnými limitmi“. Ako prišla na to, že limity pre starý typ vakcín sú bezpečné aj pre nový typ vakcín, ktoré fungujú inak? Nevieme. SAV to dostatočne presvedčivo nevysvetlila.

Pritom by to mala byť jedna z horúcich tém. Povolená kontaminácia pre starší typ vakcín predsa nemusí byť dostatočne presná a bezpečná pre nové mRNA vakcíny. Upozornili na to viacerí odborníci.

Analýza SAV však namiesto toho bezstarostne opakuje stanoviská výrobcov – kontaminácia vakcín časticami DNA vraj nepredstavuje problém.

S čistotou a bezpečnosťou vakcín to však vôbec nie je také jednoznačné, ako sa tvári SAV. Problém predsa nie je uzavretý. Vo svetovej vede ostáva v polemickej rovine. A dlho to tak aj ostane.

V aktuálnych sporoch je zatiaľ zhoda – overená a potvrdená – o prítomnosti DNA v skúmaných vzorkách mRNA vakcín. O tom už neexistujú nijaké pochybnosti.

Pôvodne sa tvrdilo, že zvyšková DNA by (teoreticky) mohla byť len v niektorých šaržiach. Preto sa neuvádzala v informácii o zložení produktu – očkovacej látky určenej pre masové použitie. Nakoniec sa dozvedáme, dokonca aj z analýzy SAV, že DNA bola potvrdená v každej skúmanej vzorke.

Čo to znamená, ako majú byť nastavené „bezpečné limity“ a aké sú vedľajšie účinky DNA častíc – spolu s mRNA – na ľudský organizmus? V tom ešte veda jednotná nie je. Budú potrebné ďalšie výskumy.

Spory sa vedú o to, či sú množstvá DNA prijateľné. Alebo o to, či sú časti DNA naozaj génovo neaktívne a neškodné. SAV tvrdí, že v jednom aj druhom prípade je všetko v poriadku. No s faktom, že bezpečnosť vakcín s obsahom DNA ostáva pre vedu otvorenou témou, sa nijako nevysporiadala.

Je smutné, že SAV nepriznáva ani náznak problému a prichádza s kategorickými závermi. A tie sa môžu – ako už toľkokrát – ukázať ako predčasné.

Po prvé, stále ostáva otvorená otázka, čo sú vlastne nové mRNA vakcíny. Sú to dobre overené a bezpečné očkovacie látky? Alebo je to skôr takzvaná génová terapia s neznámymi vedľajšími účinkami? To druhé Boris Klempa (SAV) odbil ako „absolútny blud“. Hoci až také absolútne to rozhodne nebude.

Pozrime sa, čo na to hovorí veda v zahraničí. Presnejšie jej kritická časť. Francúzka výskumníčka Helene Banoun v štúdii International Journal of Molecular Sciences tvrdí toto: „Spôsob účinku mRNA vakcín proti covidu ich zaraďuje medzi výrobky génovej terapie.“ Pričom tá je podľa nej spojená s inou škálou možných vedľajších účinkov, ako sme boli zvyknutí pri starých, konvenčných vakcínach.

Génová terapia patrila až do roku 2020 medzi prísne regulované odvetvia medicíny. Dôvod: vedľajšie účinky sú ešte stále nedostatočne preskúmané a nedostatočne pochopené. Je to príliš neznámy a riskantný terén. Po roku 2020 však regulácie padli. Produkty génových inžinierov na báze mRNA a DNA (programovania buniek) dostali zelenú. Aby sa urýchlila výroba vakcín.

Samozrejme, či je nejaká látka génová terapia, je do veľkej miery definičný problém. Čiže spoločenský. Ako sa to zadefinuje, tak to bude. Spory sa vyriešia politicky: hlasovaním.

Preto lobisti z BioNTech a Moderny v januári 2024 zorganizovali obed pre europoslancov. Vedeli, že mRNA technológie by sa mohli podľa pravidiel EÚ považovať za génovú terapiu. Žiadali, aby sa to netýkalo nových vakcín.

Mediálne a politicky je to vybavené. Nové mRNA vakcíny s obsahom DNA častíc vraj nie sú génová terapia. Vedecky to však vybavené nie je. Je to jeden z problémov, ktoré treba ďalej skúmať. A aj sa skúma.

Druhou veľmi podstatnou témou je, či sú vakcíny proti covidu bezpečné pre ich plošné alebo dokonca povinné nasadenie. Aj tu platí, že vedecká komunita je v odpovediach rozdelená.