Strelec, ktorý piatimi výstrelmi pred rokom a pol v Handlovej takmer zabil slovenského premiéra, sa v stredu postavil pred súd. A rečnil tam dve hodiny vkuse.

Prečo tak dlho? Možno si Juraj Cintula uvedomoval, že jeho záverečná reč je posledným vystúpením pred publikom, aké v živote zažije. Potreba atentátnika, ktorého básnická tvorba nikdy nezaujala Slovensko, naposledy si užiť verejný prednes, sa dá do istej miery pochopiť. Ale prerozprávať celý svoj život, od detstva po starobu, to si už žiada pokročilú sebastrednosť.

Najmä ak vás počúvajú nie pre váš talent či úspech, ale preto, že ste sa pokúsili o vraždu. Z dĺžky Cintulovho prejavu, ale aj z jeho obsahu, je pritom zrejmé, že sa považuje za reinkarnáciu Jánošíka.

„Nech je moja obhajoba manifestom človeka, nech je výkrikom všetkých tých, ktorí sa nedovolali spravodlivosti. Za všetkých ponižovaných. Za všetkých, ktorí ešte cítia, že arogancia moci, korupcia a lož nemajú miesto v krajine, kde majú vyrastať naše deti,“ povedal pred súdom atentátnik.

Doplnil aj želanie, aby mladí ľudia nezabudli, že „raz tu bol človek, ktorý bol vedený morálnym zúfalstvom, ktorý sa nebál neprávosti pozrieť do očí a veril, že osamelý výkrik môže zmeniť svet“.

Regulérny hrdina, však? Je zaujímavé, že spokojne pôsobiaci Cintula sa po roku a pol vo väzbe cíti ako Jánošíkov potomok, odmieta prejaviť ľútosť a na súde vykrikuje „stálo to za to!“. Dokonca aj keď mu to môže priniesť doživotie. Ako je to možné?

Obhajca, ktorému svojím výlevom Cintula pravdepodobne zmaril naratív, že v jeho prípade nešlo o terorizmus, to zvalil na „osobnostnú výbavu“ strelca. No stačí to ako vysvetlenie?

Podľa mňa nestačí. Juraj Cintula vo väzbe určite nie je oddelený od okolitého sveta. Vie aj o konšpiráciách, ktoré hovoria že atentát sa nestal a ktoré si získali veľkú obľubu napríklad medzi voličmi PS a Demokratov.

Raz za čas sa atentátnik asi dostane na internet, alebo k tlačeným novinám. A na internetových fórach či v komentároch pod článkami mienkotvorných médií sa sympatiami k strelcovi nešetrí.