Národné púte, akou je tá v Šaštíne, často otvoria otázku vzťahu cirkvi a politiky. Dnes za zdá, že v tejto téme žijeme taký zaujímavý paradox. Premiér Robert Fico chce stavať hrádzu proti progresivizmu. To by za normálnych okolností malo okrem iného znamenať aj zblíženie sa s cirkvou či konzervatívcami. Jeho vláde sa však v posledných dňoch darí skôr opak. A premiér Fico pritom možno ani nevie, že je s týmto prostredím v konflikte. 

Dôvody sú dva. 

Prvý sa volá Tomáš Drucker, inak praktizujúci katolík. Minister školstva na začiatku leta predstavil novelu troch školských zákonov, ktoré by mali vytvoriť systém povinných školských obvodov. To je, bez preháňania, najväčším útokom na cirkevné školstvo od roku 1989 a otáča ich príbeh o 180 stupňov.

Ten sa začal krátko po páde komunizmu, aj keď v mnohých menších mestách presahovali boje za vznik cirkevných škôl 90. roky. Politická bitka o ich postavenie pokračovala uzatvorením zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou o vzdelávaní, ktorá bola podpísaná v roku 2004. Garantuje tri hlavné princípy – autonómiu, ochranu pred ideologickou kolonizáciou a rovnaké financovanie cirkevným aj štátnym školám. 

Aj keď s prvými dvoma princípmi nebol väčší problém, financovanie nie je úplne zrovnoprávnené doteraz (príspevky na fungovanie a správu cirkevné školy naďalej nepoberajú). Na začiatku roka 2022 sa však veci predsa len znova pohli dopredu. Vtedy nadobudol účinnosť zákon, ktorý garantuje vyplácanie rovnakého normatívu na žiaka aj cirkevným školám.

No do toho prichádza minister Drucker a celý vývoj dramaticky otáča. Siaha totiž nielen na financovanie cirkevných škôl a na všetky tri spomínané princípy stanovené v zmluve so Svätou stolicou, ale dokonca útočí aj na najzákladnejšiu normu fungovania (nielen) cirkevných škôl, ktorou je možnosť rodiča slobodne vybrať školu pre svoje dieťa.

A napriek tomu to nie je téma, ktorá by vo väčšej miere hýbala politikou.

Druckerovi to zatiaľ všetko vychádza vďaka tomu, že je veľmi zručný vo vyjednávaní. Ľudia, ktorí sa s ním sporili, sa nevedia zhodnúť na tom, či je tak dobrý diskutér, alebo tak dobrý manipulátor. Okrem toho je tiež veľmi pracovitý a aj rafinovaný. 

Jeho taktikou je napríklad, že predstaví komplexnú novelu, čo mu pri vyjednávaniach s odporcami dáva možnosť veľa vecí oproti pôvodnému návrhu zmeniť a dať tak druhej strane pocit, že niečo dosiahla. V skutočnosti však svoj návrh nemusí extra meniť.

Stalo sa to minulý rok pri návrhu o školskom vzdelávacom programe, deje sa tak teraz pri povinných obvodoch, kde Drucker urobil už množstvo kozmetických ústupkov. A skutočne sa zdá, že niektorých aktérov tým obmäkčil.

Drucker taktiež organizuje množstvo stretnutí so všetkými zainteresovanými stranami sporu, ktoré navodzujú dojem, že chce problém úprimne riešiť. Obchádza pritom oficiálne vyjednávacie tímy a pokúša sa dosahovať dohody poza ne.

Najlepšie to ilustruje jeho minulotýždňová cesta na východ, kde sa stretol s tamojšími biskupmi a ešte niekoľkými ľuďmi z cirkevného školstva. Aj keď zo stretnutia sa nedal vyvodiť žiaden jasný záver, fotky, ktoré Druckerovi ľudia uverejnili na sociálnej sieti a výroky biskupov, ktoré k tomu pripísali, navodzovali dojem, že všetko je vlastne dohodnuté.