Dnes sme sa rozhodli dať slovo rodičom viacdetných rodín, ktorých sa téma demografie bytostne týka a ktorých hlas je v spoločnosti ignorovaný. Diskutujú Monika Krčmáriková, Patrik Daniška, Juraj Šúst, moderuje Michal Čop.
👇ODOBERAJTE NEWSLETTER
Ďakujeme za podporu
SK2009000000005234602509
▶︎ Sledujte nás aj na sociálnych sieťach:
https://www.instagram.com/marker.sk/
https://www.facebook.com/portalmarker
YOUTUBE
Diskusia k článku
X.
Pred 2 dňami
Uzasni ludia, vzor pre ostatnych. Pointa je, comu ludia davaju prioritu - ci cestovaniu/kariere/domu/autam/peniazom..., alebo detom. Pritom auto ani dom ta neobjime.
Štefan Mustakov
Pred dňom
Je pekné ako píšu všetci v komentároch o prioritách.S manželkou sme dvaja mladí ľudia a nikam necestujeme a každú korunu sporime na bývanie ,ktoré si bohužiaľ nemôžeme dovoliť.Staci si zistiť situáciu ako dnes mladí ľudia to majú s bývaním a trošku to pochopiť.Uplne chápem mladých ľudí ktorí sa na to všetko vykašlu ,lebo nevidia vôbec vidinu vlastného bývania kde môžete zakladať rodinu a radšej začnú cestovať a inak fungovať.
Matúš Marcinčin
Približne pred 8 hodinami
Vďaka za diskusiu ani nie tak o demografii, ako o plnosti života, o radosti zo života.
Peterka
Približne pred 5 hodinami
Ja mám telesne postihnutého syna (DMO). Pre nás s manželkou bolo prioritné jeho zdravie. Manželka ostala doma a ja som zabezpečoval rodinu ako sa dalo. Zriekol som sa funkcií, ktoré ma časovo zaťažovali. Všetok čas sme venovali dennému cvičeniu, chodenie po lekároch ( rodné mesto, Bratislava , Praha, Jánske Lázně, Ostrava. V tom čase , sedemdesiate roky, bol problém väščí ako teraz , ale prekonali sme to. Zo syna , ktorý do 6- tich rokov nechodil, sme ho vychovali k samostatnosti. Nenariekali sme ,za autom, všetko vlakom, autobusom, sanitkou , žiadne dovolenky. Skromne , ale zvládli sme to. Neskôr nás P. Boh odmenil mojou pracovnou funkciou a na starosť sme si aj čosi užili.