Keď v roku 2019 hlasovali bratislavskí mestskí poslanci za parkovací systém z dielne primátora Matúša Valla, zavládla v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca nebývalá jednota. Všetci členovia poslaneckého zboru systém podporili. Veď napokon, o regulácii parkovania sa rozprávalo už roky a žiadny predchádzajúci primátor s konkrétnym riešením neprišiel. Až Vallo.

Primátor si poctivo obehol jednotlivé mestské časti, kde na diskusiách s občanmi sľuboval lepšie parkovanie pre domácich a poctivé riešenie pre návštevníkov. Hoci na viacerých stretnutiach čelil aj ostrej kritike rezidentov, ponuka na férové parkovanie pre každého nakoniec zvíťazila.

Až prišiel Covid a pandémia, ktorá plány a sny o regulovanom parkovaní odsunula o dva roky. A mnohé aj zmenila. Na férové parkovanie pre každého sa zrazu akosi zabudlo. Zo sľubu riešiť reguláciu len tam, kde je problém, akosi zišlo. Parkovanie sa začalo riešiť celoplošne, s cieľom, až na pár lokalít, spoplatniť celé mesto. Nielen cez pracovný týždeň, najmä v centre mesta alebo pri štadiónoch sa platí (z pohľadu vallovcov zarába) aj počas víkendov. Regulácia parkovania sa stala v Bratislave prísnejšou ako napríklad v susednej Viedni.

Netreba zabúdať ani na to, že mestské časti sa rozdrobili na parkovacie zóny a ich obyvatelia sa stali cudzincami nielen vo vlastnom meste, ale aj vo vlastnej štvrti, v ktorej využívajú rozličné služby. Nuž a priestupok s neoprávneným parkovaním v regulovanej zóne o pár ulíc ďalej od vášho domova bol ocenený pokutou vo výške 78 eur. V lepšom prípade, ak ste platbu stihli do 15 dní, to bolo o 26 eur menej.

Treba objektívne poznamenať, že suma pri rozkaze o uložení pokuty je určená zákonom, nie vedením mesta. Avšak primátor Vallo a jeho kolegovia z mesta aktívne vstupovali do rokovaní o podobe tohto zákona. Istú zodpovednosť za výšku pokuty teda nesú a nemôžu sa dnes tváriť, že nie. Najviac však majú zodpovednosť za chaos a zložité orientovanie sa v pravidlách parkovania v jednotlivých zónach hlavného mesta. A s tým úzko súvisí množstvo rozdaných pokút.

Systém tak mnohým pripomína biznis model, ktorý netrestá len porušenie pravidiel, zarába sa skôr na nedbanlivosti, neskorom zaplatení parkovného a častokrát aj na nevedomosti. Týka sa to najmä Bratislavčanov, hoci to magistrát hlavného mesta nikdy nechcel priznať.

Každá oranžová nálepka na skle auta či každá zaslaná pokuta v poštovej či elektronickej schránke len viac a viac podčiarkla odpor voči parkovacej politike a rovnako odrádzala od ďalšej podpory súčasného vedenia mesta. Parkovacia politika mala byť totiž nástrojom regulácie, nie odplatou pre vlastných obyvateľov za nejednoznačné a chaotické pravidlá. A nemala to byť nová daň.