ESĽP zamietol žalobu Figeľa pre obmedzovanie náboženskej slobody počas pandémie

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol žalobu Jána Figeľa, ktorý napadol zákaz verejného slávenia bohoslužieb na Slovensku počas pandémie. Súd so sídlom v Štrasburgu rozhodol, že sa prípadom nebude zaoberať, keďže podľa neho nebolo preukázané, že Figeľa osobne ovplyvnili obmedzenia vlády. 

Súd sa teda nezaoberal otázkou, či boli tieto zákazy primerané, nevyhnutné a zamerané na ochranu verejného zdravia. Namiesto toho vo svojom rozhodnutí Figeľovi vyčíta pomerne zvláštne veci. Napríklad, že vo svojej sťažnosti neposkytol „informácie o svojej osobnej situácii, okrem tvrdenia, že nemohol navštevovať verejné náboženské obrady“. Alebo, že netvrdil, že by „čelil stíhaniu, keby sa zúčastnil verejnej náboženskej služby“.

Jedným zo sudcov, ktorí sa prípadom zaoberali, bola aj Alena Poláčková, ktorá je nominantkou Slovenska na tomto súde. Súd rozhodol jednomyseľne, čo znamená, že za rozhodnutie sa postavila aj slovenská sudkyňa.

Voči rozhodnutiu súdu nie je možné sa odvolať.

Figeľ, ktorý pôsobil ako poslanec, minister, eurokomisár aj osobitný vyslanec Európskej komisie pre náboženskú slobodu na margo rozhodnutia pre Marker povedal, že argumenty súdu neobstoja.

„O neprípustnosti podania sa rozhoduje na úvod procesu, teda to malo byť určené v roku 2021. Súd podnet prijal, zaregistroval, zverejnil a realizoval dve kolá procesného dialógu, dokazovania a argumentácie. Pripustil do konania tri takzvané tretie strany – organizácie z Francúzska a Poľska a univerzitu z Gruzínska. Všetky tri podporili moje podanie,“ uviedol Figeľ.

„Preto vyhlásenie ‚neprípustnosti‘ po vyše štyroch rokoch konania považujem za vyhnutie sa zodpovednosti za vecné rozhodnutie o merite môjho podania a použité dôvody ako prejav sudcovského alibizmu. Použité argumenty, žiaľ, nie sú pravdivé alebo neobstoja,“ dodal bývalý politik.

Figeľ pre portál Christian Today konštatoval, že jeho zámerom bolo nielen brániť svoje vlastné práva, ale aj poukázať na širšie obavy týkajúce sa slobody náboženstva v Európe. „Ako osobitný vyslanec som na vlastné oči videl, aká krehká je sloboda. Verím, že EÚ nemôže dôveryhodne presadzovať náboženskú slobodu v zahraničí, ak ju nedokážeme dodržiavať doma,“ dodal Figeľ.