Doteraz najväčší úspech pápeža Leva

Vo Francúzsku sa niečo deje. V najsekularizovanejšej krajine v Európe, kde bola viera vytlačená do súkromia najviac, ako sa len dalo, kde je otázka na vierovyznanie považovaná za neslušnú, kde za posledných 50 rokov ubudlo 70 percent kňazov, krsty sa znížili z viac ako pol milióna (v roku 1980) na 186-tisíc a počet cirkevných sobášov padol z 217-tisíc na približne 40-tisíc, sa niečo láme.

Zrazu sa tu začal vyskytovať vysoký počet mladých ľudí zaujímajúcich sa o vieru, prudko narástol počet dospelých, ktorí prijímajú krst (21-tisíc počas Veľkej Noci, ľudia do 40 rokov tvoria až 82 percent), na sociálnych sieťach vidieť boom katolíckych influencerov, na konferencii ktorých sa v predvečer pápežovej návštevy zúčastnilo 2 500 ľudí a ďalších 100-tisíc ju sledovalo online.

Nech sa na to pozriete z ktorejkoľvek strany, je to oživenie náboženskej viery. Obrazy a podoby tohto oživenia sú prekvapujúce a povzbudzujúce. Pápežovi Levovi sa podarilo, že tento obrat vo francúzskej cirkvi ukázal svetu.

Francúzi tento moment pochopili a nadšene prijali - Lev vo Francúzsku spôsobil priam revolúciu. Každé podujatie, na ktorom sa zúčastnil, bolo preplnené. Omšu na Place de la Concorde a na Champs-Élysées sledovalo priamo na mieste 800-tisíc ľudí, silné boli aj zábery na množstvo ľudí čakajúcich na spoveď priamo na námestí. Stretnutie s mladými na Stade de France s kapacitou 80-tisíc miest bolo vypredané v priebehu pár minút.

Zvýšený záujem o pápežovu cestu pritom hlásili médiá z celého sveta. Francúzsko-švajčiarska novinárka Solène Tadiéová uvádza, že dokonca aj japonský spravodajca zaznamenal tento jav, videl to rovnako sekulárny redaktor Českej televízie, ako aj konzervatívny publicista Rod Dreher.

Bolo to o to zaujímavejšie, že pápež Lev nemá charizmu Jána Pavla II., intelektuálnu hĺbku Benedikta XVI., ani zmysel pre gesto ako pápež František. Pôsobí skôr nenápadne, bez túžby vynikať, o to viac vynikli Francúzi.

Spočiatku sa zdalo, že jeho pastoračná cesta môže kontrastovať s blahorečením Fultona Sheena, charizmatického rétora a obhajcu katolíckej tradície, ktoré sa odohralo v tom istom čase v Amerike. Lev však zaznamenal fenomenálny úspech. Jeho cesta do Francúzska hýbala krajinou od začiatku až do konca.

Už spomínaná Solène Tadiéová píše, že vplyv Levovej cesty sa dá už teraz odmerať. A to podľa „počtu verejných osobností – politikov, novinárov a intelektuálov, ktorí sa nikdy nehlásili k žiadnej kresťanskej viere – a teraz zdieľali zábery pápeža objímajúceho a požehnávajúceho deti a ľudí so zdravotným postihnutím a vyjadrovali svoje dojmy z toho, čo opisovali ako vzácny moment jednoty a solidarity,“ píše Tadiéová.

O úspechu tejto apoštolskej cesty svedčí aj fakt, že pápež po celý čas Francúzom hovoril o veciach, na ktoré sú inak alergickí a kde sa zdalo, že cirkev už dávno prehrala. Prakticky od prvého príhovoru (prejav k verejným predstaviteľom, občianskej spoločnosti a diplomatickému zboru v Elyzejskom paláci) až do posledného (európskym lídrom a štátnym predstaviteľom) pápež ťal do francúzskeho poňatia sekularizácie, do potratového zákona a do eutanázie. Francúzsko je jedinou krajinou na svete, kde je potrat zakotvený v ústave a ešte len v júli tam bola pomerne jednoznačne uzákonená eutanázia.

Ako poukázal americký komentátor Sohrab Ahmari, Lev obe tieto témy ochrany života od počatia až po prirodzenú smrť viackrát vhodne spojil s nárastom umelej inteligencie, ktorá podľa pápeža môže zväčšiť iluzórnu predstavu, že hodnota ľudského života sa odvíja od produktívnosti.

V piatkovom prejave v centrále UNESCO pápež povedal: „Zatiaľ čo výpočtovým systémom pripisujeme ‚inteligenciu‘, máme problém uznať neodňateľnú dôstojnosť ľudských osôb, ktorých životy sa hodnotia podľa kritéria efektívnosti, a keď sa už nepovažujú za produktívne, sú odmietané a odvrhované.“

„Žiaden ľudský zákon by vám nikdy nemal vziať istotu o vašej dôstojnosti,“ povedal zas pápež chorým v Lurdách. Následne dodal: „Nie ste bremenom. Ste bijúcim srdcom nášho ľudstva a vzácnym pokladom pre Cirkev.“ A napokon: „V mene tejto neodňateľnej dôstojnosti človeka treba rozhodne odmietnuť pokušenie vziať život pod zámienkou falošného súcitu. Nemožno pokladať za normálne vziať niekomu život. To, čo je zákonné, nie je nevyhnutne aj morálne.“

Francúzov to prekvapilo, na niečo také nie sú zvyknutí. Svedčí o tom aj otázka francúzskeho novinára, ktorý sa pápeža v lietadle po ceste do Ríma pýtal, či náhodou neprekročil hranicu medzi vmiešavaním sa cirkvi do záležitosti štátu, keď toľko hovoril o ochrane života, pričom bolo jasné, že pápež pri tom naráža na francúzske zákony.

Lev sa však vo svojej odpovedi odvolal na trpiacich hľadajúcich útechu v Lurdách a na to, že cirkev si po vzore Krista vždy vážila takýchto ľudí a chcela im byť nablízku. „Ak je toto politika, potom som ju robil. Mojím zámerom však nebolo zasahovať do francúzskej politiky, ale učiť to, čomu cirkev skutočne verí,“ odpovedal pápež.

Silné bolo aj pápežove gesto, keď mu uprostred davov na Champs-Élysées počas prechodu papamobilu priniesli ťažko postihnuté dievča menom Marie-Garance, ktoré pápež pohladil po vlasoch a požehnal. Jej rodičia pritom majú desať detí, z toho štyri postihnuté. Ten obraz dojal mnoho ľudí pred obrazovkami a pohol srdciami Francúzov. Označovať po tom všetkom pápežove slová o ochrane každého života za miešanie sa cirkvi do politiky obstojí len ťažko.

Z politických tém zarezonovala aj pápežova výzva pre Európu, aby sa obnovila cez to, že znova objaví svoje korene, a na záver jeho návštevy aj priam Františkovský apel na mier, ktorý sa buduje dialógom a nie hromadením zbraní.

Pápež obe tieto otázky otvoril vo svojom záverečnom príhovore v Metz a potrebu mieru obhajoval aj na palube lietadla počas návratu do Ríma, kde dostal provokatívnu otázku, prečo Svätá stolica stále udržiava vzťahy s Ruskom. „Ako sa dá hovoriť so štátom, ktorý útočí, bombarduje a vyhráža sa nielen Ukrajine, ale aj ďalším európskym štátom?“ pýtal sa novinár z talianskej tlačovej agentúry ANSA.

Pápež v odpovedi povedal, že presadzovanie vôle mocností silou namiesto dialógu a rokovaní nás privádza čoraz bližšie k vojnám, aké dnes vo svete vidíme. „Myslím si, že cirkev má zodpovednosť byť hlasom, ktorý sa usiluje presadzovať hodnoty ľudskej dôstojnosti, dôležitosti života," povedal Lev.

„Má presadzovať tieto hodnoty a neustále pozývať predstaviteľov Ruska, Ukrajiny i ďalších krajín, aby prišli, zasadli za spoločný stôl, viedli dialóg a hľadali riešenia problémov bez pokračovania vo vojnách, ktoré už nemajú zmysel. (...) Niekedy sa môže zdať, že je to zbytočné, ale budeme ďalej hovoriť, budeme ďalej pozývať, budeme ďalej ohlasovať evanjelium,“ zakončil svoju odpoveď pápež Lev.

Samostatnou témou pred pápežovou cestou do Francúzska bola otázka francúzskej mládeže, pričom Lev sám priznal, že téma konverzií mladých vo Francúzsku ho veľmi zaujala a chce jej venovať osobitú pozornosť. V tomto smere cesta ukázala, že spôsobom, ako prilákať mladých do cirkvi, môže byť skôr tradícia ako modernizmus a snaha prispôsobiť sa svetu.

To ukázali aj organizátori stretnutia mladých na štadióne Stade de France, keďže programu tu dominovali obrazy z bohatej francúzskej katolíckej histórie. Silná bola prehliadka svätcov, ktorí formovali Francúzsko, ako aj pokladov viery uchovávaných v tejto krajine, ako sú tŕňová koruna a Kristova tunika. Symbolické boli aj kulisy, ktorým dominovala sakrálna vitráž, nie moderné umenie.

Komentátori to nezriedka porovnávali s úvodným ceremoniálom olympijských hier, ktorý pôsobil ako výsmech kresťanstvu.

Mnohí mladí po stretnutí s pápežom povedali, že najsilnejším momentom pre nich bolo, keď sa tisíce z nich modlili spolu s najvyšším kňazom cirkvi po latinsky modlitbu Salve Regina (Zdravas' Kráľovná). Pozrite si video nižšie, oplatí sa. Tisíce mladých zvierajú v rukách ružence, spievajú gregoriánsky chorál, všetko latinsky, na konci za sprievodu organu a orchestra. Dosť prekvapivé voči tomu, čo si bežne myslíme, že láka mladých a čo môže priniesť oživenie záujmu o kresťanstvo u nás.

Celé to vhodne doplnil vo svojom príhovore pápež Lev, ktorý v priebehu pár minút v podstate prerozprával tradičnú náuku cirkvi o čnostiach, inými slovami ako sa stať dobrým človekom.

Pápež mladým nehovoril o ekológii, o sociálnych sieťach, vojnách či umelej inteligencii, naopak, na základe listu apoštola Pavla Timotejovi kázal, že základom dobrého života je boj so zlom a so samým sebou a svojimi zlými vlastnosťami, čo je taktiež základom gréckej filozofie. Pápež k nej pridal kresťanskú tradíciu, podľa ktorej pravá sloboda spočíva v Ježišovi a prichádza sa k nej cez kríž. Ak mladí dnes hľadajú korene svojej civilizácie, pápež im ich veľmi jednoducho a pravdivo priblížil.

Je symbolické, že obe hlavné témy svojej cesty do Francúzska, teda mladých a dôstojnosť ľudského života, pápež spojil v závere svojho príhovoru v meste Metz. Tu sa znovu obrátil obzvlášť na mladých a adresoval im nasledujúce slová: „Milujte život v každej chvíli a nebojte sa budúcnosti! Nebojte sa založiť si rodinu, privádzať na svet deti a brániť dôstojnosť každého človeka od prvej chvíle v lone matky až do posledného výdychu.“

Aké jednoduché, aké inšpirujúce.