Hlavná otázka pred cestou pápeža Leva do Francúzska: Aká je budúcnosť Európy?
Hlavnými témami návštevy pápeža Leva XIV. vo Francúzsku sú otázky života, migrácie, budúcnosti Európy a tradičnej liturgie.
Pápež Lev XIV. priletel v piatok doobeda do Paríža, kde ho privítal prezident Emmanuel Macron. Lev strávi vo Francúzsku štyri dni, okrem Paríža navštívi Lurdy a severovýchodné mesto Metz, kde by mal mať príhovor o budúcnosti Európy, na ktorý boli pozvané hlavy všetkých štátov Európskej únie.
Toto by mal byť jeden z najsledovanejších momentov Levovej návštevy Francúzska. Tak ako bol pred jeho príchodom témou sekularizmus, ktorému dal Lev frčku po nose, keď odmietol štátny charakter návštevy a francúzskym úradom dal jasne najavo, že ide na pastoračnú cestu.
Preto odmietol konanie oficiálnej štátnej večere, vojenskej prehliadky alebo sprevádzanie v katedrále Notre-Dame prezidentom Macronom. Hlavne to posledné bolo pre Macrona nepríjemnou správou, pretože rekonštrukciu katedrály po ničivom požiari z apríla 2019 vníma ako jeden z väčších úspechov svojho funkčného obdobia.
Lev sa namiesto s Macronom stretne v Notre-Dame s francúzskymi kňazmi, diakonmi, seminaristami a zasvätenými osobami, čím dáva najavo, že neprišiel do múzea, kde mu má sprievodca ukazovať pamiatky, ale prichádza do katolíckeho chrámu ako najvyšší biskup katolíckej cirkvi (aj keď chrám Našej Pani patrí štátu).
Okrem toho sa pápežova návšteva dotkne aj ďalších politických otázok – ochrany života, masovej migrácie a multikulturalizmu. Migrantom bude pápež venovať pozornosť v sobotu, ktorú strávi na parížskom predmestí Saint Denis, ktoré pôvodne vyrástlo okolo hrobu mučeníka z 3. storočia, po ktorom je mesto pomenované, a dnes je domovom početnej populácie s prisťahovaleckým pôvodom, najmä zo severnej Afriky a ďalších krajín s moslimskou väčšinou. Tu pápež zavíta do centra pre utečencov.
Ďalším symbolickým miestom budú Lurdy, kde sa má Lev stretnúť s chorými a hendikepovanými, ktorí tu už 150 rokov prichádzajú hľadať útechu a zázračné uzdravenie. O tom, že ide o požehnané miesto, svedčia aj štatistiky, podľa ktorých sa tu udialo už viac ako 7 200 lekársky nevysvetliteľných a zdokumentovaných uzdravení.
Očakáva sa, že práve tu sa pápež vyjadrí k téme dôstojnosti každého ľudského života a potrebe jeho ochrany od počatia až po prirodzenú smrť.
Francúzsko je totiž prvou krajinou na svete, ktorá v marci 2024 vložila takzvané „právo“ na potrat do ústavy. V polovici júla tohto roka k tomu poslanci pridali aj zákon povoľujúci eutanáziu. Očakáva sa, že pápež Lev sa dotkne oboch týchto tém. Veď oficiálnym mottom apoštolskej cesty do Francúzska je verš z Jánovho evanjelia: „Aby svet mal život.“
Pomerne veľké očakávania sa týkajú aj témy tradičnej liturgie. Piatok večer pápež strávi na štadióne Stade de France, kde sa uskutoční mládežnícky program pozostávajúci z modlitbového bdenia, ktoré potrvá celú noc. Až 80-tisícová kapacita štadióna bola pritom mladými vypredaná v priebehu pár minút.
Mladým by sa mal pápež venovať aj v sobotu dopoludnia, keď sa má stretnúť s katechumenmi (ľudia pripravujúci sa na krst). Lev pritom udelil osobitnú audienciu mladým francúzskym katechumenom už počas Jubilea mládeže v Ríme v lete roku 2025. Znova tak potvrdí, že venuje osobitnú pozornosť rastu mladých katechumenov, ktorý je prítomný najmä vo Francúzsku a v Spojených štátoch.
Pre Marker o ňom v nedávnom rozhovore hovorila aj Marie-Lys Pellissier, hovorkyňa francúzskeho pochodu za život, ktorá uviedla, že mladá generácia je obeťou individualizmu, ateizmu a materializmu, ktoré teraz spochybňujú hľadaním transcendentna.
To sa prejavuje aj záujmom o katolícku tradíciu vrátane tradičnej – čiže predkoncilovej – liturgie. Tá sa slúži po latinsky a tvárou k oltáru, nie k ľudu, ako je to pri pokoncilovej liturgii, takzvanom Novus Ordo. Nenájdete na nej žiadne gitary ani ľúbivé melódie či iné gýčové prvky, dnes bohužiaľ typické pre mnohé katolícke kostoly, pri ktorých sa očakávalo, že by mali pritiahnuť k viere práve mladých ľudí. Vo Francúzsku sa však deje opak a k viere mladých ľudí priťahuje namiesto gitary latinčina či gregoriánsky chorál.
Že to funguje dosvedčujú štatistiky. Počas Veľkej Noci prijalo krst 21-tisíc katechumenov, ľudia vo veku 18 až 25 rokov tvoria najväčšiu časť – až 42 percent všetkých pokrstených. Ľudia do 40 rokov tvoria až 82 percent katechumenov.
A tu sa vraciame späť k sporu o tradičnú omšu. Zjednodušene povedané, táto otázka je (mimo teologickej debaty) dôležitá z toho dôvodu, že v katolíckej cirkvi stále existujú komunity, ktoré sa aj po Druhom vatikánskom koncile rozhodli pridŕžať predkoncilovej liturgie, pretože s tou novou sa v tom čase často spájalo aj odlúčenie od učenia cirkvi (najmä v oblasti sexuálnej morálky) a liturgické excesy. Pritom ide zväčša o komunity najoddanejšie katolíckej náuke, ktoré dnes ponúkajú presne to, čo hľadá dezorientovaná a vyhladovaná mladá duša.
Tento rámec si uvedomoval už pápež Benedikt XVI., ktorý apoštolským listom s názvom Summorum Pontificum z roku 2007 uvoľnil pravidlá a výrazne uľahčil slúženie tridentskej omše. Pápež František však išiel opačným smerom a v roku 2021 dokumentom Traditionis Custodes jej slúženie zas výrazne obmedzil. A to napríklad tým, že zakázal jej slúženie vo farských kostoloch, mladým kňazom žiadajúcim o slúženie v predkoncilovom ríte nariadil, že o to musia žiadať až vo Vatikáne, či nariadil, aby bolo slúženie tejto liturgie plne v rukách biskupov.
Po nástupe pápeža Leva sa očakávalo, že v oblasti tradičnej liturgie nastane uvoľnenie reštrikcií, s ktorými prišiel jeho predchodca. Lev totiž krátko po svojom nástupe vyjadril želanie stretnúť sa s priaznivcami predkoncilovej omše a oboznámiť sa s touto témou, keďže sám priznal, že o nej nemá dostatočné informácie.
Navyše sa osobne stretol s viacerými prominentnými cirkevnými zástancami starej omše (biskupi Atanasius Schneider a Raymond Burke) a na jar vo svojom liste nariadil francúzskym biskupom, aby našli „konkrétne riešenia“, ktoré by umožnili „veľkorysé začlenenie tých, ktorí sú úprimne verní Vetus Ordo, v súlade s usmerneniami stanovenými Druhým vatikánskym koncilom v oblasti liturgie“. V liste tiež stálo, že pápež venuje „osobitnú pozornosť“ rastu spoločenstiev slúžiacich latinskú omšu.
Na druhej strane však treba povedať, že zo strany pápeža zatiaľ nedošlo k žiadnej skutočnej zmene politiky v oblasti tradičnej liturgie, skôr sú v poslednej dobe viditeľné opačné prejavy. Napríklad počas leta kardinál Arthur Roche, prefekt Dikastéria pre božský kult (ktorý má na starosti liturgiu), uviedol, že pápež Lev nemá v úmysle meniť súčasné opatrenia. Priamo vyhlásil: „Nie, pápež Lev nezmení dokument Traditionis Custodes a nevráti sa k Summorum Pontificum.“
Podobný signál prišiel aj v uplynulých dňoch, keď Vatikán zamietol povolenie pre každoročnú púť tradicionalistov, počas ktorej sa slávi záverečná liturgia v Bazilike sv. Petra. Neskôr navyše vyplynulo, že v tom istom čase sa na tom istom mieste, kde chceli slúžiť liturgiu tradicionalisti, uskutoční podujatie venované odkazu svätého Františka z Assisi. Každoročná púť sa napriek tomu uskutoční, namiesto baziliky svätého Petra sa však liturgia bude slúžiť v bazilike Santa Maria Maggiore.
Otázkou, ktorá stojí pred cestou pápeža Leva do Francúzska, teda je, či dokážu mladí katechumeni presvedčiť pontifika o tom, že spoločenstvá sláviace predkoncilovú liturgiu nie sú žiadnou hrozbou, ale presne naopak miestom, ktoré cirkvi prináša možnosť na obnovu.