Francúzska hovorkyňa pochodu za život: Verných ostalo málo
Rozhovor s Marie-Lys Pellissier o katolíckom prebudení mladých vo Francúzsku, o postoji migrantov k etickým otázkam aj o tom, kde vidí nádej pre Francúzsko.

Marie-Lys Pellissier je absolventkou etickej filozofie na Sorbonne, je hovorkyňou hnutia „Marche pour la vie“ (Pochod za život). V roku 2021 spolu s tímom založila Lejeune académie, univerzitu pre mladých ľudí vo veku od 18 do 27 rokov, ktorí sa chcú zapojiť do boja za život. V roku 2026 sa aktívne zapojila do boja proti legalizácii eutanázie a asistovanej samovraždy vo Francúzsku. Bude rečníčkou na Národnom pochode za život, ktorý sa koná v nedeľu 20. 9. v Bratislave.
Ako sa z mladej Francúzky, ktorá študovala filozofiu, stane líderka hnutia za ochranu života?
Začala som sa angažovať v hnutí za rešpektovanie života už na strednej škole. Počas štúdia som v rámci pro-life hnutia postupne preberala zodpovednosť. Spočiatku som zastávala najmä organizačné a riadiace funkcie.
Vždy som chcela dať mladým ľuďom v mojom veku príležitosť zapojiť sa do tejto veľmi dôležitej veci. Preto som spolu s tímom založila akadémiu, ktorá počas leta školí mladých ľudí v týchto otázkach, a v niekoľkých francúzskych mestách sme vybudovali pobočky hnutia za ochranu života.
Filozofia mi pomohla vylepšiť si argumentáciu a vďaka tomu som sa tiež stala hovorkyňou, ktorá šíri naše posolstvo v spoločnosti.
Zdá sa, že medzi mladými ľuďmi vo Francúzsku prebieha isté katolícke oživenie. Mohli by ste ho opísať? Čo je jeho dôvodom? Ako sa prejavuje?
Naozaj vidíme, ako sa mnohí mladí ľudia zúčastňujú na púťach, chodia na omše, zúčastňujú sa bohoslužieb počas Veľkého týždňa a je tu aj veľa mladých katechumenov. Je krásne to sledovať a je to zdrojom veľkej nádeje pre našu krajinu.
Niektorí z týchto mladých ľudí nevyrastali vo viere, ale stretli sa s Bohom až neskôr v živote. Iní prijali vieru už v detstve a teraz ju chcú plne žiť a verejne sa k nej hlásiť. Už sa nechceme skrývať.
Myslím si, že v našej generácii existuje hlboká potreba zakorenenia a jednoty a že sa musíme navzájom podporovať, aby sme nemuseli žiť svoju vieru osamote v čoraz viac sekularizovanom svete.
Je toto oživenie zreteľné aj v iných oblastiach, alebo sa obmedzuje len na otázky viery?
Myslím si, že toto oživenie je viditeľné aj mimo striktne náboženských záležitostí. Mnohí mladí ľudia hľadajú silnejšie korene, pocit príslušnosti a orientačné body vo svojom živote. Vidieť to na obnovenom záujme o rodinu, komunitu, tradície, dedičstvo a angažovanosť v záležitostiach, ktoré dávajú životu zmysel.
