Byť mimo EÚ sa dnes oplatí. Taký je odkaz referenda na Islande
Na Islande sa rozhodli, že sa s EÚ nemajú o čom baviť. A urobili veľmi dobre. Mimo Únie sa im darí.
Referendum o EÚ, ktoré riešili na Islande, dopadlo pre Úniu biedne. Výsledok nebol až taký tesný, ako očakávali prieskumné agentúry. Bol pomerne jasný v neprospech EÚ.
Hlasovanie pritom nebolo o členstve v EÚ. Bolo len o tom, či má islandská vláda vôbec rokovať o prípadnom vstupe krajiny do Únie. Výsledok znie: Nie, ďakujeme.
Neprekvapuje to. EÚ dnes nie je vo vrcholovej forme. Jej atraktivita je záporná. Je vnímaná ako bremeno. Záťaž. A celkom oprávnene. Sen o EÚ ako mierovom projekte zameranom na slobodu, prosperitu a voľný obchod sa rozplynul. Namiesto toho tu máme EÚ ako vojnovú, sankčnú divíziu NATO. Úniu potápajú dlhy, bolestivé obchodné sankcie, sponzorovanie vojny, regulácie, ktoré dusia slobodu – aj tú podnikateľskú.
Z eurozóny nie je garant poriadku, ale garant vysokých cien. A vysokých politických nákladov.
EÚ sa chcela pôvodne presadiť ako blok, ktorý bude pre ostatných neodolateľný. Poriadok, bezpečnosť, právne istoty, sloboda, blahobyt, rešpektovanie záujmov a hlasovacích práv všetkých členov… Nevyšlo to. Pre EÚ už je priorita obchod a hospodársky rast. Namiesto toho robí to, čo vôbec nemala byť jej úloha: zelené, dúhové a vojnové kampane. A občasne trestá členov, ktorí v „slobodnom hlasovaní“ vybočujú.
To však Islanďania veľmi neriešili. Ich rozhodovanie bolo jednoduchšie. Po finančnej kríze (2009) a neskôr aj bezpečnostnom strese okolo Grónska (2025) zvažovali, či by sa im rozbeh do EÚ oplatil. Alebo či by si vystačili aj bez nej. Brusel sľuboval rozsiahle ústupky v najcitlivejších témach – v rybolove a obchodných kvótach. Nepomohlo. Islanďania chcú ostať mimo Únie.