Turboaktivizmus ústavného súdu núti koalíciu zvoliť dvojicu nových ústavných sudcov

Do bitky o uznávanie homosexuálnych manželstiev nedávno vstúpil prejudiciálnou otázkou náš ústavný súd. Na príbehu, ktorý tým píše, sú prekvapivé dve veci – jednak, ako arogantne postupuje, a tiež to, že Ficove novely ústavy vlastne rúcajú jeho vlastní nominanti na funkciu ústavných sudcov.

Keď totiž Ústavný súd SR vstúpil do prípadu páru, ktorý uzavrel homosexuálny sobáš v Británii, zdalo sa, že ide len o obyčajný sudcovský aktivizmus. Po zverejnení rozsudku sa však ukázalo, že máme dočinenia s turboaktivizmom.

Senát Petra Molnára, ktorého dopĺňajú Ľuboš Szigeti (podpredseda súdu) a Peter Straka, totiž obišiel nižšie súdy (bratislavský Správny súd a Najvyšší správny súd), vec im de facto odobral a bez toho, aby sa vôbec oboznámili so spisom, sa rozhodol obísť ústavu, ktorej dodržiavanie mal garantovať, podaním prejudiciálnej otázky na Súdny dvor EÚ.

Táto trojica sudcov tak obchádza aj poslednú novelu ústavy, ktorá jasne zadefinovala zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach, ku ktorým manželstvo jednoznačne patrí.

Trojica Molnár, Szigeti, Straka tak vytvorila precedens, podľa ktorého už LGBT lobisti ako Sabo či Špaček nebudú musieť čakať na rozhodnutia nižších súdov, ale postačí im obrátiť sa priamo na ústavný súd, ktorý zrejme ich prípady vyrieši cez Luxemburg, kde sídli Súdny dvor EÚ.

Ten si netreba pliesť s Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý sídli v Štrasburgu a ktorý rozhoduje o sporoch ohľadne Európskeho dohovoru o ľudských právach. Súdny dvor EÚ (na ktorý sa obrátili Molnár, Szigeti a Straka) zabezpečuje jednotný výklad a uplatňovanie práva EÚ vo všetkých členských štátoch, čo znamená omnoho silnejšie právomoci.

Jeho výklad je preto pre nás ako člena EÚ záväzný a v prípade ignorovania rozsudku nám hrozia vysoké pokuty, v zásade v miliónoch eur. Navyše, prípadné rozhodnutie tohto súdu proti našej ústave (nikto neočakáva nič iné) by mohlo slúžiť aj ako jeden z argumentov pre prípadné konanie o odobratie eurofondov.

Pritom dvojica Molnár a Szigeti nemá medzi ústavnými sudcami najlepšiu povesť. Už ich kandidatúra bola kontroverzná. Molnár, ktorý je predsedom senátu, totiž v minulosti pôsobil ako exekútor a nie ako sudca. Aj keď učil aj na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ), pri vypočúvaní ústavnoprávnym výborom Národnej rady sám priznal, že sa ústavnému právu nevenoval. Aj preto bol považovaný za pomerne slabého kandidáta.

Podobne je to aj so Szigetim. Aj jeho, rovnako ako Molnára, formálne navrhla na post ústavného sudcu Slovenská komora exekútorov (v prípade Molnára aj UPJŠ). Szigeti predtým pôsobil najmä na súde v Galante, pričom v roku 2013 a 2015 dosiahol podľa Transparency International nelichotivé výsledky, najmä v oblasti posudzovania percentuálnej úspešnosti potvrdenia rozhodnutí nadriadeným súdom.

Keďže boli považovaní za slabých kandidátov, obaja prešli hlasovaním v Národnej rade len tesne. Molnár získal 77 hlasov, Szigeti dokonca len 76. Nepresvedčili najmä časť poslancov vtedajšej koalície a zvolení boli len vďaka hlasom krídla odídencov zo Siete, ktoré viedol Miroslav Beblavý. Aj preto bolo prekvapivé, že Szigeti sa napokon stal podpredsedom Ústavného súdu SR.