Ako je to s polarizáciou u nás a kto za ňu môže

Hovorí sa, že štatistiky sú ako bikiny, síce veľa ukážu, no to podstatné zakryjú. Povedal by som, že to isté platí o aktuálnej správe o polarizácii Slovenska, ktorú vypracoval DEKK inštitút. Platí pritom, že spoločenskí vedci a akademici nikdy nezískajú rešpekt, ak budú tvrdiť veci, ktoré odporujú zdravému rozumu a skúsenosti väčšiny spoločnosti.

Téma spoločenskej polarizácie je toho dobrým príkladom.

Viaceré noviny totiž na základe tvrdení DEKKu priniesli správu, že Slovensko je hneď po Maďarsku druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe. Na prvý pohľad je zrejmé, že ide o absurdné tvrdenie. 

Pavol Kosnáč, ktorý je riaditeľom inštitútu, k tomu dodal, že „dlhodobo extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu.“ Ako príklady použil Irak, Sýriu či Severné Írsko. 

Človeku, ktorý si o tom prečíta krátku správu v médiách, sa môže zdať, že hlavným odkazom je, že spomedzi európskych krajín má Slovensko hneď po Maďarsku najlepšie našliapnuté na to, aby tu vznikla občianska vojna. A ešte predtým na odlev mozgov, zhoršenie duševného zdravia obyvateľstva, legislatívnu paralýzu či podkopávanie dôvery v demokratické procesy a inštitúcie, čo sa v správe DEKKu taktiež vyskytlo.

Niežeby to neboli problémy a niežeby sme sa nemali v čom zlepšiť. Ale trošku inak sa na vec javí, ak sa pozrieme aj poza slovenské doliny, čo trápi ľudí v Európe, prečo tam ľudia zomierajú, či ako často sa im rozpadávajú vlády.

Ak pridáme kontext, obrázok nám ukáže skôr opak tohto, čo ponúka bratislavský inštitút.

V prvom rade stačí sa pozrieť na samotný rebríček. Francúzsko, ktorého mestá pomerne pravidelne horia pre pouličné nepokoje, kde extrémne nepopulárny prezident už dva roky nevie zostaviť funkčnú vládu, kde podpaľujú najviac kostolov na svete a kde je podľa niektorých dát najvyššia miera porúch duševného zdravia na svete, je až na siedmom mieste.

Ak ste nepočuli ešte o banlieue parisienne, oplatí sa prečítať si tento text.

Dezintegrácia spoločnosti kvôli dlhodobo vysokej imigrácii, ale aj domáci terorizmus či ostrý sekularizmus určite rozdeľujú Francúzov viac, ako témy na Slovensku.

Nemecko, na čele ktorého stojí najmenej populárny kancelár v dejinách, kde rastie podpora strany AfD, ktorú elity vytesňujú za „požiarny múr“, a teda tam výrazne rastie spoločenské napätie, je vraj až trináste. Ako s tým ide dokopy, že iba 46 percent Nemcov si myslí, že v Nemecku majú slobodu slova?

Holandsko, kde tiež padajú vlády ako prezreté hrušky, je ďalší výkričník. V štáte, ktorý dlhodobo podporoval šírenie tolerancie, riešia islamský terorizmus a násilné menšiny. Geert Wilders, jeden z najpopulárnejších lídrov v krajine, musí mať permanentnú ochranku pre vyhrážky smrťou. Jedni radi útočia na Korán, iní na tých, čo útočia na Korán. Pritom Holandsko je vraj až štrnáste v rebríčku polarizácie.

Británia, ktorá bude mať za uplynulých desať rokov už siedmeho premiéra a kde sa konajú masové demonštrácie proti imigrácii, na ktorých sa zhromažďujú státisíce ľudí je šestnásta. Takzvaný knife-crime je masovým problémom veľkých miest, a štát nedokáže tento problém riešiť (útoky nožom evidujú rádovo v desiatkach tisícov útokov ročne), rovnako ako znásilňovanie malých dievčat v uzatvorených moslimských komunitách. Ešte aj politická trieda je stále kvôli brexitu rozdelená.

No a piate najlepšie (alebo 25. v poradí) v oblasti polarizácie je údajne Belgicko. Štát, ktorý je polarizovaný rasovo, islamom, kriminalitou, kde pravidelne trhajú rekordy v dĺžke obdobia, keď nie sú schopní zostaviť vládu. Medzi rokmi 2018 až 2020 to bolo 652 dní, čo je svetový unikát. Aj preto sa v krajine dlhodobo hovorí o tom, že by sa mala rozdeliť na flámsku a valónsku časť.

Mimochodom, všetky vyššie spomínané krajiny patria k tým, v ktorých sa podľa Healthdata v najvyššej miere vyskytujú duševné poruchy (na prvých priečkach sú Holandsko, Veľká Británia a Portugalsko).

Nuž a úplne osve kapitolou je Ukrajina, štát, kde najskôr vypukla občianska vojna, aby napokon prerástla do veľkej vojny, kde je ruština vytlačovaná, školy s ruštinou už takmer neexistujú (pritom väčšina Ukrajincov u nás stále hovorí rusky), korupcia je dlhodobo mimoriadne vysoká a ženy násilím bránia mužov, aby ich neodvádzali na front. Táto krajina však v rebríčku DEKKu nie je.

Jeden by povedal, že práve toto sú hlboké problémy, ktoré ťažko polarizujú spoločnosti. Ale nie, namiesto toho sa v našich médiách dozvieme, že Slovensko je po Maďarsku druhým najviac rozdeleným národom, a že to - podobne ako v Sýrii alebo Iraku - nemusí dopadnúť dobre.