Toy Story 5. Príliš dobrý film
Animovaný film Toy Story 5 láka zaujímavým námetom. Ponúka však až príliš veľa jednoznačných odpovedí.

Animovaný film Toy Story 5 láka zaujímavým námetom. Ponúka však až príliš veľa jednoznačných odpovedí.

Predtým, než do kín prišiel film Toy Story 5, zdalo sa, že to bude len ďalší pokus vytĺcť zo známej značky čo najviac peňazí. O to väčším prekvapením bolo, keď krátko po uvedení filmu začali naň prichádzať pozitívne recenzie a film zaznamenal historicky najlepší štart zo všetkých animákov série Toy Story. Len za prvý víkend zarobil celosvetovo približne 312 miliónov dolárov.
Dôvodom je, že nový Príbeh hračiek dokázal námetom skutočne prekvapiť. V najnovšom pokračovaní tejto dnes už kultovej animovanej rozprávky sa tvorcovia zamerali na nový fenomén – hračky sa už neboja toho, že deti vyrastú a ony zostanú pohodené niekde v kúte, prípadne skončia na smetisku. Boja sa toho, že ich vytlačia digitálne technológie. Povedané slovami viacerých hračiek vo filme – že éra hračiek sa skončila.
Film tak hneď od začiatku pomerne realisticky zobrazuje dnešnú dobu, v ktorej deti (a aj rodičia) síce majú všetko, na čo si spomenú, no aj tak trávia celé dni pred monitormi počítačov, tabletov a mobilov.
A to je problém pre dievča menom Bonnie, ktorá v tomto svete nežije, a preto si nevie nájsť priateľov. Rodičia sa rozhodnú vyriešiť to pomerne zvláštne (i keď tiež pomerne typicky pre dnešnú dobu) a kúpia jej tablet, aký vo filme používajú všetky deti.
Vďaka nemu sa Bonnie skutočne dostane do kontaktu s inými deťmi, čo však hneď neznamená, že problém je vyriešený. Naopak, otvára to sériu zaujímavých otázok. Takto na pozadí príbehu malej školáčky a jej hračiek tvorcovia riešia otázku, čo je vlastne priateľstvo, čo robia s deťmi a s ľuďmi technológie a hlavne, ako k nim máme pristupovať.
Námet filmu je teda aktuálny, zápletka vystavaná zaujímavo. K tomu si treba pripočítať výbornú hudbu, ktorú rovnako ako aj v ostatných dieloch série Toy Story zložil Randy Newman. Taktiež vždy kvalitnú prácu s animáciou od spoločnosti Pixar, kvalitný scenár a dynamiku deja, ktorá diváka po pár minútach pohltí. Tu badať rukopis oscarového režiséra Andrewa Stantona, ktorý stojí taktiež za animákmi ako Hľadá sa Nemo alebo Wall-E.
PavolD
Pred 28 dňami
Michal rád čítam Vaše komentáre. na Všetky témy. Darebák v Toy story je a to je neviditeľnÿ digitálny zlodej času. Peknú nedeľu Vám aj ostatnÿm.
plochozemec
Pred 28 dňami
Hm. A kto bol darebák v 'hľadá sa Nemo' a wall-e? Myslím, že ani tam nebol konkrétny stelesnený darebák. Tiež sa mi zdá, že aj to boli výchovné príbehy, mimochodom, ako všetky rozprávky.
Blixa
Pred 28 dňami
Sice tam nebol zaporak ako Sid alebo medved Laco ale za mna je 5 fajn.
MichalLiszkay
Pred 28 dňami
Ako chlapec vo veku Andyho “z jednotky”, ktory zobral svoju 6 rocnu dceru na pokracovanie filmu svojho detstva hovorim, ze to bol perfektny pribeh. Aj sme sa smiali aj som si poplakal. Majte sa :).
Lumo
Pred 27 dňami
"Ale umenie malo vždy za cieľ niečo viac. Dobrý film a rozprávku nevynímajúc má totiž v divákovi na konci otvoriť ďalšie otázky. Má ho tak trochu provokovať a stimulovať." Umenie nebolo vždy provokatívne a aktivisticky stimulačné. To sa deje najmä od nástupu tzv. moderny, a plne aktuálne je to teraz v období postmoderny. Predtým , po stáročia sa umenie venovalo najmä zobrazovaniu krásy stvoreného sveta a povznášaniu ľudskej duše k vyšším métam. A to je, podľa môjho názoru, jeho skutočný význam. Gýčom nie je umenie, ktoré vychováva, aj keď sa to autorovi článku tak javí, ale audiovizuálne zdeformované skutočné hodnoty bez obsahu piprípade s obsahom dekadentným. Čakám na dieťa, ktoré do sveta vykričí, že kráľ je nahý.