V izraelskom strategickom myslení je zakódovaná vážna chyba
Izraelčania sú mimoriadne krátkozrakí, rovnako ako izraelská loby, keď sa púšťajú do sporu s Trumpom, hovorí profesor Mearsheimer.
Pán profesor, Hormuzský prieliv je otvorený, alebo uzavretý? Ovládajú ho Iránci? Odišlo už americké námorníctvo?
Pokiaľ vieme, Hormuz je čiastočne otvorený a niet pochýb o tom, že iránske lode, ako by ste očakávali, ním prechádzajú a smerujú na svetové trhy. Irán stále kontroluje Hormuzský prieliv, a aj keby bol úplne otvorený, stále by ho kontrolovali a budú ho kontrolovať aj v dohľadnej budúcnosti. Nemyslím si však, že je v tejto chvíli úplne otvorený. Iránci robia všetko, čo môžu, aby vyvíjali tlak na Spojené štáty, aby vyvíjali tlak na Izrael, nech sa stiahne z Libanonu a zastaví bombardovanie. Hneď ako bude táto časť dohody splnená – za predpokladu, že k tomu vôbec niekedy dôjde – potom sa môžu pustiť do úplného otvorenia Hormuzského prielivu.
Iránci ho pred vojnou neregulovali, nevyberali žiadne poplatky ani mýto, je to posun.
Áno. 27. februára Iránci nemali ani potuchy, akú silnú pozíciu vlastne majú. Ani Američania, ani Izraelčania, a preto sme 28. februára zaútočili na Irán. Ale keď vojna začala a v priebehu marca a apríla sa vyvíjala, bolo zjavné, že kontrolou Hormuzu a vďaka všetkým tým smrtiacim raketám, ktoré mohli použiť proti štátom Perzského zálivu, americkým základniam v regióne a proti Izraelu, mali naozaj silnú pozíciu. A to je, samozrejme, dôvod, prečo nakoniec, takpovediac, vyhrali vojnu. A preto majú dnes takú silnú vyjednávaciu pozíciu. Ale 27. februára to ešte nikto nechápal.
Ako je možné, že CIA, Mosad a Rada národnej bezpečnosti Bieleho domu ani len nezvážili, že Iránci by mohli kontrolovať Hormuzský prieliv a využiť to ako prostriedok na to, aby prinútili Američanov – a Izraelčanov – akceptovať ich požiadavky? Ani len na to nepomysleli.
Tu treba zdôrazniť dve veci. Prvá je, že minulý jún sme zažili 12-dňovú vojnu. V júni 2025 Izraelčania a Američania zaútočili na Irán. A hoci Izraelčania veľmi chceli túto vojnu po 12 dňoch ukončiť, rovnako ako my, vyzeralo to, že Iránci v tej vojne nevyhrali. Taká bola situácia 27. februára. Ľudia v tom čase premýšľali o tom, čo sa stalo počas 12-dňovej vojny, a očakávali, že v súčasnom konflikte sa stane niečo podobné. Samozrejme, prvý alebo druhý deň to tak aj vyzeralo, ale ako sa vojna vyvíjala, bolo jasné, že to tak nie je. A keď Iránci rozpútali peklo – keď sa do vojny zapojili v plnom rozsahu – ukázalo sa, že majú v rukách niekoľko silných tromfov.
Plukovník McGregor, ktorý bude v mojej relácii neskôr tento týždeň, povedal, že nedávno penzionovaný admirál a bývalý veliteľ izraelského námorníctva, hovorí, že bolo zdecimované iránskymi raketami, ale cenzúra Izraelských obranných síl (IDF) nedovolí, aby sa to zverejnilo.
To som nevedel, ale neprekvapuje ma, že to plukovník McGregor povedal. Jedným z dôvodov, prečo Izraelčania vynaložili také obrovské úsilie, aby nám nedali vedieť, aké škody boli spôsobené vnútri Izraela, je to, že škody sú naozaj veľké. A ak sa nad tým zamyslíte, Iránci spôsobili obrovské škody na amerických základniach v regióne. A poviete si, že ak to Iránci dokázali urobiť americkým cieľom, určite mohli urobiť to isté aj izraelským cieľom. Takže opäť, slová plukovníka McGregora nie sú prekvapujúce.
Čo Izrael získa tým, že odmieta odhaliť rozsah škôd spôsobených Iráncami? Veď to vedia to miestni Izraelčania – ľudia, ktorí v októbri budú hlasovať za zotrvanie alebo odvolanie Netanjahua – alebo to nevedia? Nevie izraelská tlač, že izraelské námorníctvo bolo zničené, podľa admirála, ktorý bol kedysi jeho veliteľom?
Toto je veľmi dôležité – Iránci to určite vedia tiež. A práve na tom naozaj záleží. Izraelčania sa snažia svetu naznačiť, že Izrael má situáciu pod kontrolou. Izrael vedie túto vojnu veľmi úspešne. Irán má len obmedzenú schopnosť ublížiť im, zatiaľ čo Izraelčania majú veľkú schopnosť potrestať Irán. Samozrejme, to nie je pravda. A toto všetko vysvetľuje, prečo sa teraz nachádzame v situácii, keď Spojené štáty v podstate kapitulovali pred takmer všetkými iránskymi požiadavkami. Faktom je, že keď sa pozriete na to, čo sa v tejto vojne udialo z vojenského hľadiska, a keď sa pozriete na ekonomický rozmer – na skutočnosť, že čelíme potenciálnej ekonomickej katastrofe – uvidíte, že Iránci hrajú veľmi silnú kartu, čo sme, opäť, 27. februára neočakávali. A nemyslím si, že to očakávali ani oni.
Akých vojenských stratégov zamestnávali minister Hegseth, generál Caine a Rada národnej bezpečnosti Bieleho domu, že na to neprišli?
Protiargumentom je, že očakávali rýchle a rozhodujúce víťazstvo. Takže celá otázka uzavretia Hormuzského prielivu by nikdy neprišla do úvahy. Ako sme už mnohokrát diskutovali, bola to absurdná teória víťazstva. Predstava, že vzdušná sila sama osebe prinesie rýchle a rozhodujúce víťazstvo, jednoducho nebola reálna. Ale oni si to nemysleli. Prezident Trump si myslel, že Iráncov veľmi rýchlo vyradíme z vojny a že sa nebudeme musieť obávať uzavretia Hormuzského prielivu.
Je memorandum o porozumení skutočné? Je verejný spor medzi Trumpom a Vanceom na jednej strane a Netanjahuom na strane druhej skutočný? Alebo je to všetko len akási pauza až do konca volebného obdobia?
Je to skutočné. Trump dal jasne najavo, že verí, že čelíme – a citujem ho – „ekonomickej katastrofe“, ak túto vojnu neukončíme. Samozrejme, má pravdu, ako vám v relácii povedal už Larry Johnson a ďalší. Táto vojna sa musí ukončiť z ekonomických dôvodov. A Vance to tiež chápe. Je kľúčovou postavou a vynakladá veľké úsilie, aby ju ukončil v rámci rokovaní, ktoré sa teraz konajú vo Švajčiarsku. Máme hlboký záujem na tom, aby Trump a Vance uspeli.
Ako viete, v relácii sme Trumpa a Vancea nekonečne kritizovali, za to, že túto nezmyselnú vojnu začali a vedú. V tomto momente však máme všetci hlboký a zásadný záujem na tom, aby Trump a Vance túto vojnu ukončili. Ak sledujete, čo robí Vance, vidíte, že sústreďuje všetku svoju pozornosť na dosiahnutie nejakej dohody, ktorá uspokojí Iráncov, aby sme to mohli ukončiť skôr, než sa zošmykneme z útesu.
Počas prvého dňa rokovaní prezident Spojených štátov povedal toto: „Ak ho uzavriete, nebudete mať krajinu.“ A potom povedal vyjednávačom: „Ani sa nevrátite do svojej z*sranej krajiny.“ A potom opustili miestnosť. Aký je toto spôsob rokovania?
Je to mimoriadne hlúpe. Všetci to vieme. Je jednoducho nezodpovedné robiť takéto poznámky a používať takýto jazyk. Už stačilo. Faktom však je, že s prezidentom Trumpom sme dospeli do bodu, keď už niečo také očakávame. V tomto momente akoby hrach na stenu hádzal. Nemyslím si, že Iránci berú túto rétoriku až tak vážne. Prevracajú očami a vravia: „A je to tu zase.“ Rusi robia to isté.
Dôverujú mu? Dôverujú Iránci Trumpovi? V júni ich bombardoval počas rokovaní. V februári ich bombardoval počas rokovaní. Teraz im hrozí, že ich vo Švajčiarsku zavraždí.
Nie, nedôverujú Spojeným štátom. Žiadna príčetná krajina by Spojeným štátom nedôverovala. Rovnako tiež žiadnej veľmoci. Nemali by ste sa spoliehať na dôveru. Mali by ste sa uistiť, že máte schopnosť sa brániť v prípade, že druhá strana poruší dohodu. A navyše by ste mali mať dostatočnú vojenskú a ekonomickú silu, aby ste si zaistili čo najlepšiu možnú dohodu. Ale Iránci Spojeným štátom vôbec nedôverujú. A môžete si byť istí, že len čo táto vojna skončí, hneď ako dosiahneme dohodu – a dúfajme, že ju dosiahneme – Iránci vyrobia množstvo rakiet. Poskytnú Hizballáhu a Hútiom množstvo rakiet. Urobia všetko pre to, aby sa uistili, že keď budú nabudúce musieť uzavrieť Hormuz, budú to môcť urobiť so smrtiacou účinnosťou. Budú sa pripravovať na najhoršie. A boli by hlupáci, keby to nerobili. Máte tu do činenia so Spojenými štátmi americkými a s prezidentom Trumpom. Som si istý, že keby ste vládli v Iráne, prezidentovi Trumpovi by ste nedôverovali. Ja by som mu určite nedôveroval.
Takto viceprezident Vance okomentoval prezidentove provokatívne výroky:
„To, čo sme včera povedali Iráncom, je: ‚Keď sa púšťate do provokatívnych rečí, nemôžete očakávať, že prezident Spojených štátov na to nebude reagovať a nevyvráti nepravdivé tvrdenia.‘ Takže keď hovoria nepravdivé veci, prezident na to bude reagovať. Ja na to budem reagovať. Američania na to budú reagovať. Keď vyslovujú hrozby, ktoré nemajú oporu v realite, musia akceptovať, že prezident Spojených štátov uvedie veci na správnu mieru. To je všetko, čo sa stalo. Takže áno, bolo tam trochu vyhrážania, bolo tam trochu sťažovania sa, ale nakoniec rokovania pokračovali a dosiahli sme veľký pokrok.“
Aké hrozby vyslovili Iránci, John?
Žiadne. Vance sa len snaží pekne popísať Trumpovo nevhodné správanie. Čo k tomu dodať?
Čo sa stane, ak Izraelčania budú naďalej postupovať cez Libanon a zabíjať, ako to požadoval Ben-Gvir?
Môžu sa stať dve veci. Jednou z nich je, že Izraelčania odmietnu opustiť južný Libanon a zastaviť bombardovanie a my nebudeme schopní ich zastaviť. Konečným výsledkom bude, že dohoda stroskotá, ekonomické dôsledky budú katastrofálne a vina padne na Izrael. To je jedna možnosť. Druhou alternatívou je, že Trump si uvedomí, že Izraelčania vzdorujú, a že musí zvýšiť nátlak na Izrael. A začne vyvíjať obrovský tlak na Izrael, aby sa stiahol z južného Libanonu a zastavil bombardovanie. Toto je podľa mňa pravdepodobnejší výsledok, hoci si nikdy človek nemôže byť stopercentne istý. Trump zvýši tlak. Pretože hrozba, že medzinárodná ekonomika spadne do priepasti, je taká závažná, že naozaj nemá inú možnosť, ako hrať s Izraelčanmi tvrdú hru. A mimochodom, ak sa pozriete na prieskumy verejnej mienky, 67 percent Američanov túto dohodu podporuje. Len si to predstavte.
To je takmer rovnaké percento, aké odsúdilo vojnu.
Áno. Niet sa čomu čudovať. To všetko znamená, že Trump sa môže obrátiť na americkú verejnosť. Samozrejme, musí sa vyrovnať so všetkými tými hlupákmi v Kongrese, ktorých si loby kúpila a ovláda. Ale môže ich obísť, obrátiť sa priamo na verejnosť a povedať americkému ľudu, kam smerujeme. Môže podrobnejšie vysvetliť, čo sa deje so strategickými a komerčnými zásobami ropy, kam smerujeme a čo to znamená z ekonomického hľadiska – nielen pre americkú ekonomiku, ale aj pre svetovú ekonomiku. Môže to všetko objasniť. Má za sebou 67 percent ľudí a toto číslo môže ešte zvýšiť.
A myslím si, že za týchto okolností, napriek všetkej podpore, ktorú má Izrael v Capitol Hille a v médiách, Izraelčania ustúpia. Nebudú mať na výber.
Len si to predstavte. Ak ste Izrael, chcete, aby vás v budúcnosti obviňovali za to, že ste, po prvé, vyvolali túto vojnu, po druhé, že ste ju neukončili, a po tretie, že ste doviedli medzinárodnú ekonomiku na pokraj priepasti? Je to dobré pre Izrael? Nie.
Ak sa nad tým Izraelci zamyslia, majú pádne dôvody na to, aby túto vojnu ukončili. Je to v ich najlepšom záujme. Izraelčania sú mimoriadne krátkozrakí, rovnako ako loby, keď sa púšťajú do sporu s Trumpom. Proste to nedáva zmysel. Len to ešte viac otrávi vzťahy medzi Izraelom a Trumpovou administratívou a ešte viac poškodí reputáciu Izraela v Spojených štátoch, ktorá je už aj tak v troskách. Jednoducho to nedáva žiadny zmysel.
Izraelčania by mali pochopiť, že začali vojnu, o ktorej si mysleli, že ju vyhrajú, a prehrali ju. A z ich pohľadu je to katastrofálna porážka. Otázka však znie: ako ďalej? A myslím si, že ďalej sa ide tak, že pomôžu Spojeným štátom uzavrieť v tejto veci dohodu.
Áno, ale Izraelčania neuvažujú tak, ako John Mearsheimer. Vnímate nejakú kolektívnu sebareflexiu, že vojna bola katastrofou, že Projekt Veľkého Izraela je u konca, že sa mocenské pomery na Blízkom východe podstatne menia? Uvedomuje si to izraelská verejnosť, alebo sú všetci ako Ben-Gvir?
Nie, nemyslím si, že si to uvedomujú. Úprimne povedané, a veľa som o tom premýšľal, dal by sa napísať skvelý článok o izraelskom strategickom myslení. Je v ňom niečo zásadne zlé. Dal by sa napísať dobrý článok o tom, čo sa pokazilo. Čo spôsobilo tento problém? Je to pre to, že Spojené štáty Izraelčanov chránia bez ohľadu na to, ako nezodpovedne konajú? Myslia si, že im prejde čokoľvek. Nemusia za to nič zaplatiť. Je to tak? Je to všetko pre tieto roky neustálych vojen, budovanie štátu zameraného na národnú bezpečnosť? Je to pre tieto roky, počas ktorých si vtĺkali do hlavy, že svet je proti nim, že všetci nenávidia Izraelčanov, všetci nenávidia Židov? Je to to, čo poháňa túto mašinériu? Je to fascinujúca otázka. Ale aby som sa vrátil k vašej pointe, niečo tu nie je v poriadku.
Tu sú dva citáty od Ben-Gvira. Pamätajte, že koalícia premiéra Netanjahua má v Knesete väčšinu o jeden hlas. Samozrejme, dva z tých 61 hlasov patria Ben-Gvirovi a jeho kolegovi Smotričovi. Ale tu je Ben Gvir:
„Celý Libanon by sa mal stať pre nás ihriskom. Celý Libanon by mal byť naším cieľom. A ľudia mi hovoria: ‚Počkaj chvíľu, ale jedna vec je Libanon a druhá Hizballáh.‘ Takéto umelé rozlišovanie neakceptujem. Libanon je krajina. V libanonskej vláde sú členovia Hizballáhu, ministri zastupujúci Hizballáh. Je to politika otáčavých dverí.“
„Spýtal sa: ‚Aké je tvoje riešenie?‘ Povedal som mu: ‚Moje riešenie je urobiť dnešným nacistom to, čo ste urobili nacistom vtedy.‘ Aké je moje riešenie? Členovia Hizballáhu sú nacisti. Nikdy by ste nedovolili, aby takáto organizácia bola na vašich hraniciach. Nikdy by ste si nedovolili nemať slobodu konania proti takejto organizácii. A to je to, čo chcem od prezidenta Trumpa. A viete čo ešte chcem? Aby sa mu nič nestalo.“
Čo? „Aby sa mu nič nestalo.“ Aké posolstvo táto osoba vysiela?
Tiež povedal, že celý Libanon by mal zhorieť. Keď už hovoríme o nacistoch, otázka, ktorú by ste si mali položiť, znie: kto znie viac ako nacista? Hovorca Hizballáhu alebo Ben-Gvir? Opäť sa vraciame k tomu, o čom sme hovorili pred chvíľou. Izrael je krajina, ktorá sa úplne utrhla z reťaze. Niečo tu nie je v poriadku. A čo je úžasné, je to, že máme k Izraelu takú vášnivú náklonnosť, že Izrael podporujeme spôsobmi, akými žiadna krajina nikdy nepodporovala inú krajinu. Poskytujeme im bezpodmienečnú podporu. Až donedávna, pri všetkých týchto problémoch týkajúcich sa dnešného Libanonu. Ale naozaj, keď človek počúva, čo hovoria Ben-Gvir, Smotrič a ďalší, môže sa len diviť. Niektorí opoziční politici, ako napríklad Naftali Bennett, znejú ešte horšie než Netanjahu.
Jediný rozdiel v prípade, že by Bennett prevzal moc, by bol v osobnosti, ale politika by zrejme bola identická.
Áno. A ako ste už vo vašej relácii hovorili s rôznymi hosťami, ak sa pozriete na politickú scénu v Izraeli, existuje široká podpora pre politiku, ktorú presadzuje Netanjahuova vláda. Nie je to tak, že by si verejnosť myslela jedno a elity zase niečo druhé. Všetci sú jednej mysle.
Nemyslím si, že by sa slová Ben-Gvira dali ignorovať, vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva vo väčšine, ktorú premiér Netanjahu podľa izraelského práva potrebuje na to, aby zostal vo funkcii. A vzhľadom na to, že je šéfom ich agentúry, ktorá je ekvivalentom FBI, velí stovkám, možno tisícom – neviem – agentov, ktorí pre neho pracujú.
S tým súhlasím, ale treba zdôrazniť ešte dôležitejšiu vec – v budúcnosti sa počet Ben-Gvirov a Smotričov v izraelskej spoločnosti bude zvyšovať, nie znižovať.
Samozrejme, neovládam hebrejčinu, takže neviem, či bolo toto slovo správne preložené. Ale keď povedal, že by mali mali urobiť z Libanonu ich ihrisko, čo tým mohol myslieť? Chce týchto ľudí vyvraždiť. Je to ten istý človek, ktorý v súvislosti s Palestínčanmi v Gaze použil výraz „kosiť trávu“.
Pozrite, ak sa vrátite do obdobia po 7. októbri 2023, keď Palestínčania v Gaze zaútočili na Izrael, a pozriete sa na to, čo hovorili izraelské elity, ich komentáre vyzerali ako z Tretej ríše. Bolo to naozaj pozoruhodné. V mnohých ohľadoch to bolo horšie než to, čo hovoria dnes. A opäť, toto len zdôrazňuje, do akej miery sa Izrael stal vražednou spoločnosťou, ktorá si myslí, že môže behať po svete, napádať krajiny, zabíjať obrovské množstvo civilistov a púšťať sa do atentátov. Ak sa zamyslíte nad izraelskou politikou atentátov a všetkými vodcami, ktorých zavraždili za posledných pár desaťročí, je to naozaj pozoruhodné. Proste behajú po Blízkom východe, vraždia ľudí, napádajú krajiny a zabíjajú obrovské množstvo civilistov.
Mohli by to všetko robiť, keby Donald Trump uzavrel prítok financií?
Samozrejme, že nie. Bez americkej podpory to nedokážu. Sú silne závislí od Spojených štátov. Ako som vám už predtým povedal, Izraelčania v počiatkoch – a to určite platilo pre sionistov pred rokom 1948 – boli hrdí na to, že nie sú závislí od ani sa nespoliehajú na iný štát, pokiaľ ide o ich bezpečnosť. Chápali, že žijeme vo svete, kde si každý musí pomáhať sám, a že človek musí byť schopný sa brániť. Nikto nechce byť v situácii, keď je závislý od inej krajiny, dokonca ani od Spojených štátov.
To neznamená, že nechcete pomoc od Spojených štátov, ale nechcete byť od nich závislí. V posledných desaťročiach sa však zdá, že Izraelčania sa stali závislými od Spojených štátov. Bez podpory Spojených štátov by nemali šancu viesť všetky tieto vojny. A keby sa Spojené štáty niekedy rozhodli voči Izraelu zaujať tvrdý postoj a skoncovať s ich barbarským správaním v tom či onom prípade, museli by s tým okamžite prestať. Mohli by sme ich ľahko dostať na kolená.
Je to malá krajina, ktorá je veľmi zraniteľná voči americkému tlaku, ale my to nerobíme. V skutočnosti robíme presný opak. Podporujeme ich bez ohľadu na to, čo robia, čo umožňuje ľuďom ako Smotrič, Ben-Gvir a Netanjahu presadzovať všetky tieto šialené politiky, ktoré škodia Izraelu aj Spojeným štátom.
Jeden z najkrutejších útokov na prezidenta Trumpa za podpísanie Memoranda o porozumení – boli to osobné útoky a aj, samozrejme, na Spojené štáty – prišiel z izraelského denníka, ktorého majiteľkou je pani Adelsonová. Zaujímalo by ma, aké posolstvo sa za tým skrývalo.
Miriam Adelsonová je zástankyňou politiky „Izrael na prvom mieste“. Spomínate si, keď bol prezident Trump v Jeruzaleme? Myslím, že to bolo asi pred rokom.
Keď vystúpil v Knesete a predstavil ju?
Áno. Vtedy povedal – berte to s rezervou – že sa Miriam spýtal, či je lojálnejšia k Izraelu ako ku Spojeným štátom. Povedal, že odmietla odpovedať. Samozrejme, Miriam Adelsonová je lojálnejšia k Izraelu. Rovnako ako bol jej manžel, Sheldon Adelson, ako aj Netanjahu, Smotrič a Ben-Gvir. Nie je nejakou umiernenou Izraelčankou. Je to pravicová Izraelčanka a podporuje Izrael za každých okolností. Takže by ste očakávali, že v takejto situácii sa postaví na stranu Izraelčanov proti prezidentovi Trumpovi.
Jej noviny sa volajú „Israel Haim“. Povedala: „Zradil si nás. Vzdal si sa Iránu. Ako ti môžeme ešte niekedy veriť?“ Toto je tá žena, ktorá darovala 250 miliónov dolárov jeho politickému akčnému výboru, aby zaistila jeho znovuzvolenie. Toto je tá žena, ktorú, ako hovoríte, predstavil v Knesete ako dar z neba. A teraz na neho posiela svojich redaktorov.
Prekvapuje ma však, že nechápe, prečo to Trump robí. Myslí si, že Trump zradil Izrael, obrátil sa proti Izraelu, teraz Izrael nenávidí, a to bez akéhokoľvek dôvodu. To je nezmysel. Trump chápe, že vzhľadom na stav medzinárodnej ekonomiky a vzhľadom na vplyv, ktorý má Irán na medzinárodnú ekonomiku, musí uzavrieť dohodu. Nemá na výber. Nerobí to preto, že by nenávidel Izrael. Ale z pohľadu ľudí ako Miriam Adelsonová platí, že kedykoľvek niekto kritizuje Izrael alebo presadzuje politiku, ktorá sa Izraelčanom nepáči, znamená to, že je antisemita, že nenávidí Izrael, že je to len ďalší prípad nenávisti voči Izraelu a tak ďalej. Je neuveriteľné, že nemá žiadne pochopenie pre situáciu, v akej sa Trump nachádza. A nie je ochotná aspoň sa pokúsiť vypracovať nejakú dohodu medzi Izraelom a Spojenými štátmi, vďaka ktorej by sme sa mohli dostať z tejto kaše, v ktorej sa nachádzame.
Je to veľmi bohatá žena s rozsiahlymi investíciami a zdrojmi príjmov. Človek by si myslel, že chápe, aké paralyzujúce dôsledky má pre ekonomiku pokračujúca vojna a aký vplyv by to malo na jej osobné bohatstvo, ako aj na tých, ktorých miluje, o ktorých sa stará a ktorých zamestnáva.
Faktom je, že Izrael je pre ňu taký dôležitý, že čokoľvek izraelská vláda chce a považuje za dôležité – najmä ak ide o izraelskú vládu vedenú pravicovými politikmi – podporí to bez výhrad. Aj keby to znamenalo stratu veľkej časti jej obrovského majetku, myslím si, že by to urobila.
Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom, vychádza so súhlasom sudcu Napolitana. Preložil Timotej Dunaj.