Mičurin ako komunitné centrum? Vallo chce VŠVU za euro prenajať ikonu Bratislavy
V budove v areáli Ekoiuventy by mohlo vyrásť centrum podobné Novej Cvernovke.

V materiáloch na júnové bratislavské zastupiteľstvo sa objavil návrh na prenájom budovy legendárnej Ekoiuventy, ktorá je súčasťou areálu letného komorného kúpaliska Mičurin neďaleko Slavína.
Prenájom by mal predstavovať jedno euro ročne a platil by desať rokov. Voči postupu hlavného mesta a primátora Valla sa ohradili aj rodičia detí navštevujúcich okolité školy a škôlky. Okrem iného ich pobúril nedostatok komunikácie mesta.
Svoj postoj vyjadrilo v stanovisku aj občianske združenie Hrad - Slavín, ktoré sa v minulosti významným spôsobom zasadilo za ochranu a vyhlásenie budovy Ekoiuventy za národnú kultúrnu pamiatku. Proti prenájmu pre VŠVU združenie nič nemá, no trvá na jasne stanovených podmienkach a zachovanie verejného a vzdelávacieho charakteru.
„Pred rokom 1989 slúžil tento objekt aj na propagandu komunizmu, máme sa obávať opätovnej ideologickej politickej propagandy?“ tiež sa pýta združenie. Za VŠVU totiž stojí osoba, ktorá by mohla priniesť potenciálnemu komunitnému centru jasné ideologické zafarbenie.
Rektorka VŠVU Bohunka Koklesová je totiž známa svojou obhajobou politizácie školstva. V prejave k študentom VŠVU po zmene vlády uviedla, že neverí v apolitické školstvo, pretože univerzita vraj má formovať názory.
Koklesová neskôr demonštrovala aj svoj vzťah k slobodnej výmene názorov a politickej pluralite. Rektorka totiž v roku 2026 odmietla poskytnúť priestor školy pre diskusiu študentov s generálnou riaditeľkou STVR Martinou Flašíkovou.
Koklesová je takisto hlasnou propagátorkou dúhového hnutia, vrátane jeho radikálnej podoby. Na budove VŠVU, ktorá sídli na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, už roky visí vlajka, ktorá sa spája s ľavicovým hnutím Trantifa a je spojením znaku Antifa a dúhovej vlajky.
Toto hnutie, ktoré akúkoľvek kritiku LGBT a najmä transgenderizmu spája s fašizmom, niektorí považujú za novú formu politického extrémizmu.
Design Week namiesto prírodovedných krúžkov
Bohunku Koklesovú s Vallom však spája aj čosi viac než ideologická príbuznosť. Koklesová je totiž členkou správnej rady Nadácie Bratislavy, teda rozhoduje o najdôležitejších otázkach jej chodu. Volí a odvoláva správcu nadácie, schvaľuje rozpočet či poskytnutie finančných prostriedkov v grantových programoch a rozhoduje o členoch odborných hodnotiacich komisií.
Proces prenájmu Mičurina pre VŠVU je zaujímavý aj svojou rýchlosťou. Pokiaľ štvrtkové zastupiteľstvo žiadosť schváli, škola dostane budovu Ekoiuventy do prenájmu hneď od 1. júla.
„S cieľom zriadenia kultúrno-komunitného centra, v ktorom budú realizované kultúrne a komunitné aktivity, umelecké výstavy, podujatia pre širokú verejnosť, ako aj kultúrno vzdelávacie a voľnočasové aktivity zamerané na výtvarnú a environmentálnu výchovu pre deti a mládež, a to aj v spolupráci s inštitúciami, ktoré poskytujú služby ľuďom s cudzineckým pôvodom a nízkopríjmovým rodinám, a v spolupráci s organizáciami, ktoré organizujú rôzne typy festivalov a eventov,“ píše sa v materiáli na zastupiteľstvo.
Mičurin sa okrem iného má stať aj dejiskom viacerých kultúrnych podujatí a festivalov, ako napríklad Design Week, či FebioFest.
V čestnej rade festivalu Design Week pritom pôsobí aj developer Boris Hrbáň, ktorý kedysi stál pri presune kreatívnej komunity z Cvernovky do novej lokality. A rovnako bol aj pri jej premene na kultúrno-kreatívne centrum Nová Cvernovka. Dodnes je členom správnej rady jej nadácie. Všetky tieto plány preto môžu viesť k tomu, že sa z Ekoiuventy stane podobné miesto.

Mesto pritom túto budovu pôvodne zamýšľalo využiť ako centrum voľného času pre deti a mládež. Vychádzalo by to zo samotnej histórie objektu. Dom mládeže, alebo neskôr známa Stanica mladých prírodovedcov sa ešte počas minulého režimu stal centrom prírodovedných záujmových krúžkov mládeže. A v mimoškolskej krúžkovej činnosti pre deti pokračovala aj po páde režimu.
Rekonštrukcia za milión
O zámere zachovať budovu pre poobedné mimoškolské aktivity najmenším Bratislavčanom pritom informoval primátor Matúš Vallo krátko potom, čo ju hlavné mesto získalo v roku 2023 od ministerstva školstva do svojho majetku. Plánovalo ju najprv zrekonštruovať. No až v tohtoročnom rozpočte mesta sa objavila vyčlenená konkrétna suma - jeden milión eur.
Postup v niečom pripomína objekt bývalého erotického salónu v petržalskom Sade Janka Kráľa. Ten mesto kúpilo za viac ako milión eur, následne ho za státisíce eur zrekonštruovalo a potom za tritisíc eur mesačne prenajalo spoločnosti, ktorá má prepojenia na Alianciu Stará tržnica.
Prípad Mičurin zároveň nie je jediným, kedy primátor čelil obvineniam z vynechania Bratislavčanov z rozhodovania. Podobné sa objavili aj v rámci výstavby Planetária, zámeny pozemkov na petržalskom Lide, alebo cyklotrasy na Vajanského. Matúš Vallo pravdepodobne teda bude na štvrtkovom zastupiteľstve čeliť mnohým otázkam občanov aj poslancov.
