Fond na podporu našich ľudí

Keď sa roznieslo, že Fond na podporu umenia pridelil približne 50-tisíc eur Národnému pochodu za život, objavili sa očakávané reakcie. „Čo je na tomto umenie?“ Alebo: „Dajú aj dúhovému Pridu?“ pýtali sa čitatelia Denníka N, ktorý správu o alokácii peňazí pre pochod priniesol ako prvý.

Keby mienkotvorné médium chcelo hrať fér, malo by pripomenúť, že dúhový Pride v minulosti dotáciu z FPU naozaj dostal. Ako sa to občas stáva, denník zvolil iný prístup a do článku zahrnul len významné podujatia, ktorým sa tento rok podpora neušla.

Čitatelia progresívnych médií tak ostávajú neinformovaní. Ešteže máme Marker. Pravda je totiž taká, že priamo z FPU v rokoch 2021 a 2023 dostal dovedna 16-tisíc eur LGBT Pride v Košiciach.

Peniaze nemali ísť na pochod, ktorý sa každý rok koná koncom augusta, ale na „festival“. Ako v Bratislave, ani v Košiciach totiž dúhový pochod hrdosti dávno nie je len nevkusným defilé mestom. V ten istý deň sa konajú aj koncerty, diskusie, prednášky o prospešnosti sadomasochizmu, alebo vystúpenia škaredých mužov zvíjajúcich sa v ženskom spodnom prádle. Jednoducho, kultúra.

Známejší dúhový pochod, z ktorého sa tiež stal jednodňový mestský festival, je ten bratislavský. Dúhový Pride Bratislava si zatiaľ dotácie z FPU nepýtal. No ani on za minulých vlád nevyšiel naprázdno. Ušlo sa mu priamo z Ministerstva kultúry, z programu na podporu kultúry znevýhodnených skupín. Napríklad 13-tisíc v roku 2023.

No poďme naspäť k sťažnostiam, že Národný pochod za život nie je kultúrna akcia, ale aktivizmus. Ako v prípade dúhových „pochodofestivalov“, aj Pochod za život plánuje tento rok k sprievodu mestom pridať aj kultúru, konkrétne koncerty klasickej hudby.

Stáva sa takto z aktivizmu kultúra, či dokonca umenie? Ak berieme dúhové Pridy ako precedens, tak asi áno. Nakoniec, nejde o nič nové. Výhodou spájania aktivizmu s umením je, že sa na hlboko aktivistické podujatie dajú pýtať dotácie z kultúrno-umeleckých fondov. Podobný princíp po vzniku Fondu na podporu umenia objavili mnohí slovenskí organizátori.

Pokiaľ sa teda niekomu žiada ukazovať prstom na nevhodne využitú dotačnú schému, mal by sa najskôr sám seba opýtať: „Prekážalo by mi to aj vtedy, keď by išlo o aktivizmus na môjmu srdcu blízku tému?“ Zaujímavá by bola aj otázka: „Prečo Denník N nepísal články aj vtedy, keď z FPU podporili mimovládku organizujúcu Pride Festival?“

Toľko otázok a tak málo odpovedí. No aj tak jeden dopyt pridám. Čo sa týka Fondu na podporu umenia, stálo by za to zistiť, čo vlastne na Slovensku rozumieme pod umením a kultúrou. Dotačná schéma je v súčasnosti nastavená tak široko, že FPU sponzoruje vzdelávacie aktivity, Národné slávnosti chleba aj vývoj počítačových hier. Nebolo by v čase konsolidácie verejných financií načim tú definíciu kultúry trochu zúžiť?

Pred zmenami zákona za súčasnej vlády Fond na podporu umenia fungoval ako široko roztvorená peňaženka pre kultúrno-umelecké projekty, s ktorými ideologicky sympatizovalo progresivistické kultúrne prostredie. Z podporených projektov sa zdalo, že do názvu stačilo pridať dúhu, „queer“ alebo LGBT a dotácie len tak pršali.

Pribudli totiž aj pochybne pridelené dotácie. Okrem tých pre Hlavné správy a Hlavný denník aj také pre dosiaľ neexistujúce projekty, ktoré sa podujali organizovať marketingové agentúry. Nepriklepli im pritom len pár tisíc, sumy sa pohybovali v desiatkach tisíc eur.

V podprograme, v rámci ktorého získal dotáciu aj Národný pochod za život, teda Významné kultúrne podujatia regionálneho, nadregionálneho a celoslovenského významu, nájdeme dva takéto projekty (o inej podobnej podporenej žiadosti v rámci inej schémy sme písali predtým).

Jedným je PEER SPACE: Mesiac audiovizuálnej tvorby v Piešťanoch, ktorý organizuje firma ALACARTE, s. r. o. Po zadaní názvu podujatia do vyhľadávača vám tento nezobrazí nič. Firma napriek tomu na projekt dostane z FPU 50-tisíc eur.

Organizátorom tajomného audiovizuálneho podujatia je piešťanská digitálna agentúra ALACARTE, s. r. o. Firma má na webe napísané, že okrem digitálnych služieb ponúka aj tlač, video a podcastové štúdio. Súčasným alebo bývalým klientom je podľa jej webu Ministerstvo zahraničných vecí či kancelária prezidenta Pellegriniho. Možno to nič neznamená, no agentúra v minulosti spolupracovala aj so Separom, Kalim a Majkom Spiritom.

Ďalším podobným prípadom, ako tá pre ALACARTE, je dotácia 70-tisíc eur pre OZ M&N event. Občianske združenie sídli na rovnakej adrese ako reklamná agentúra M&N Agency. Štatutárnym orgánom OZ je Marek Zelnický, ktorý je zároveň šéfom M&N Agency.

Projekt, ktorý spomínaná mimovládka predložila na posúdenie FPU, sa volá História v pohybe. Neprekvapivo, podobne ako v prípade prvého menovaného podujatia, ani o tomto sa prostredníctvom vyhľadávača nič nedozviete. Ani organizátor nemá vlastný web.

No webstránka M&N Agency, teda „mladej agentúry s bohatými skúsenosťami na marketingovom a eventovom trhu,“ je zaujímavejšia. Prax majú naozaj košatú. Firma sa chváli napríklad skúsenosťou s „volebnou kampaňou NR SR 2016“, „volebnou kampaňou NR SR 2020“, a „volebnou kampaňou NR SR 2023“. Nepíšu pre koho. Keby však niekto potreboval, agentúra ponúka aj tvorbu a riadenie značky politickej strany, alebo politické kampane na kľúč. To sa môže zísť.

Mimochodom, o podpore oboch týchto žiadostí rozhodla Rada FPU zložená z nominantov Ministerstva kultúry, ktorá takto prehlasovala odbornú komisiu. Tá totiž odporúčala dosiaľ neexistujúce projekty nepodporiť.

Zatiaľ čo sa teda v minulosti FPU podarilo robiť umenie z aktivizmu, a to najmä toho dúhovo-progresívneho, teraz sa pôsobením ministerských nominantov umením stáva aj marketing.

Alebo tu ide o niečo úplne iné.