Ombudsman to preháňa. Nejde o registráciu cirkví, ale o dúhové požiadavky
V spore, ktorý otvoril ombudsman, sú moslimovia až na druhom mieste. Za tlakom na zmenu registrácie cirkví je zápas o dúhové manželstvá.
V spore, ktorý otvoril ombudsman, sú moslimovia až na druhom mieste. Za tlakom na zmenu registrácie cirkví je zápas o dúhové manželstvá.

Ombudsman Robert Dobrovodský má rád médiá, ale v poslednom čase si vyberá naozaj podivné témy na prezentáciu. Najpodivnejšia z nich sa týka sporu o registráciu cirkví a limitu 50-tisíc osôb na registráciu.
To, že Dobrovodský voči tejto hranici namieta, znamená niekoľko vecí naraz. Zdá sa, že nerozumie rozdielu medzi náboženskou slobodou a registráciou cirkvi či denominácie. Nerozumie, prečo máme vyšší limit na registráciu, čo a prečo sa tým chráni. A zjavne nechce rozumieť, prečo tradičné a historicky etablované náboženské spoločenstvá, napríklad židia či menšie reformované denominácie, majú mať právo na ochranu a odlišné zaobchádzanie pred rôznymi recesistami a provokatérmi.
K Dobrovodskému sa vrátim, ale ešte predtým niečo, o čom sa takmer nehovorí a pritom ide o hlavného hýbateľa „kauzy“.
Jedno je potrebné uznať. Martin Kováč je skutočne neoblomný dúhový aktivista a lobista. Je totiž náročné spočítať po koľkýkrát sa mu podarilo vniesť do verejného priestoru prakticky mŕtvu tému registrácie cirkví a denominácií na Slovensku.
Len za posledné roky si pamätám na jeho sťažnosti Anne Záborskej, ktorá bola splnomocnenkyňou vlády pre ochranu slobody vierovyznania. Taktiež bol v pozadí návrhu zákona poslanca Valáška, ktorý navrhoval registrovať cirkvi so 150 členmi. Stál aj za sťažnosťou bývalej ombudsmanky Márie Patakyovej, ktorá žiadala vtedajšiu ministerku kultúry Natáliu Milanovú o zmiernenie podmienok registrácie nových cirkví.
A teraz stojí v pozadí podania ombudsmana Roberta Dobrovodského a jeho podaním na ústavný súd.
Celkom úctyhodný výkon na aktivistu z maličkej denominácie, ktorá si hovorí Starokatolíci na Slovensku a ktorej kňazom je, zdá sa, len on sám. (Občasnú výpomoc zbehlého katolíckeho kňaza Ľubomíra Jaška láskavo opomeňme.)
Pritom registrácia cirkví a náboženských denominácií je inak uzavretá téma. Vo verejnosti okrem Kováča, občasných ponosov moslimov, jedného až dvoch cirkevných analytikov a iných sporadických hlasov prakticky nepočuť, že by registrácie cirkví a náboženských denominácií niekoho trápili.
Treba si uvedomiť, že to nie je spor o náboženskú slobodu. Napríklad moslimovia (ale aj Kováčovi veriaci) majú na Slovensku zaručenú náboženskú slobodu, môžu vyznávať svojho Boha, majú modlitebne či chrámy, môžu veriť a slobodne kázať podľa svojho svedomia.
Iná vec je, že napríklad spomínaní moslimovia nemôžu – keďže nie sú registrovanou náboženskou denomináciou či spoločenstvom – čerpať rovnaké výhody ako tradičné cirkvi.
Registrácia znamená možnosť platiť duchovných a cirkevné ústredie štátom. Štát podporuje a financuje registrovaným cirkvám vyučovanie náboženstva v školách. Taktiež možnosť sobášiť a zakladať školy s príspevkom od štátu či mať prístup do verejnoprávnych médií. A v neposlednom rade by to taktiež uľahčilo cestu k výstavbe náboženských budov. V prípade moslimov mešít s minaretmi.
Práve to si vyžadovalo nastaviť pravidlá registrácie cirkví na desiatky tisíc dospelých členov, pričom verejnosť s tým nemala a nemá problém. Napokon, ukazuje to aj fakt, že za návrh SNS z roku 2017, keď sa zvýšila podmienka z 20 na 50-tisíc registrovaných členov, hlasovalo 101 poslancov, čiže viac ako ústavná väčšina poslancov.
tao / deo / cesta
Pred 16 dňami
Veriaci človek - človek riadiaci sa "desatorom", vnímajúci "Ježiša Krista" a jeho prínos do kolektívneho vedomia človeka ako druhu ako spasiteľský a ctiaci si "Božie zákony", potrebuje k spokojnosti uznanie ateistickou jurisdikciou a opieranie sa o ňu. Asi som práve stratil moju inak väčšinou bohatú, či miestami urozprávanú reč. "Úvodzovky" píšem preto, pretože poznám hranice týchto pojmov a ich obsahov presnejšie ako 99,9% obyvateľov planéty Zem, aj v ich abolútnej "benevolentnosti" alias božej vôli, no i tak... Keď som bol malý a s čechmi sme boli ešte jeden štát, otec zvykol hovorievať : "Pražáci ? Aj takí musia byť." Tuším to spadá do tejto hlášky.
Furi
Pred 16 dňami
Aha ho papľuha! Som ho teraz zachytil v televízii práve v rozhovore na túto tému registrácie. Vôbec som ho nepoznal, takže ani pozadie jeho snáh. Rozprával ako je jediný vysvätený, že v Čechách ( ešte som si povedal, že načo ide študovať do Čiech takú chlopotinu ), ale ešte by ho jeden poľutoval. Že starý katolík. Dúhový kazateľ a progresívny kolík je to! Ďakujem Michal za informáciu.
Boris
Pred 16 dňami
Ďakujem za hodnovernú analýzu.
Pedrito
Pred 16 dňami
Výborný článok 👌 aj s videom.. tak už len fandiť, nech je tento žebrák🌈 naďalej mŕtva téma.
JurajJ
Pred 16 dňami
vsimol som si, ze nam "ombdi" trosku uletel? ozaj, nevie niekto, mozem ho takto familiárne volať? ked uz sme taki pokrokovi, myslim, ze by sme nemali byt az tak formalisticki a mali by sme hlavne dbat na dobre vztahy, no a co svedci o dobrych vztahoch viac, nez prezyvka..Mna volaju obcas "Ďuri", niekedy "doktore" a na vojne ma volali Giorgio. To preto, ze JJ (citaj DžejDžej) bol uz obsadeny. Takze co, ombdi, nechces sa nad tym este raz zamyslieť, ked uz sme kamaráti? potesil by si ma😀