Za Hegera žiadne referendum neprebehlo, nástojil Korčok v televízii

V progresívnom tábore majú viacerí jeho predstavitelia nedostatky z histórie, či amnéziu o dôležitých udalostiach z minulosti Slovenska. Niektorí majú guláš v dávnejších dejinách, iní zabúdajú na dôležité politické udalosti spred desiatich rokov. Stáva sa dokonca aj to, že progresívci svojimi omylmi presviedčajú svojich politických protivníkov. 

Premiantkou v neznalosti je poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko Tamara Stohlová. Tá zahviezdila v predvolebnom rozhovore pre Denník N, ktorý moderovali študenti vysokých škôl. Stohlová nevedela odpovedať na otázku, kedy vznikla prvá Československá republika a kto bol jej prvý prezident. 

Po dlhej chvíli mlčania priznala, že na presný rok si nespomenie. „Nie som fanúšičkou memorovania a ten rok si nevytiahnem takto z päty,“ uviedla. Nespomenula si ani na prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka. V inej relácii zasa ukazovala fotografie, o ktorých tvrdila, že sú aktuálne, pričom boli viac ako desať rokov staré.

Podobný trapas sa podaril aj jej komunálnej kolegymi z rovnakého politického tábora a tvári organizácie Mier Ukrajine Lucii Štasselovej. Tá v rozhovore dokonca poučovala moderátora Petra Bielika, že referendom sme nevstupovali do Európskej únie, ale do NATO. 

Keď sa ju moderátor snažil presvedčiť o opaku, len zintenzívnila svoje snaženie. „No tak si to potom overte. Nie, nie, nie. Je to presne naopak,“ naliehala. Že išlo z jej strany o hlúpy omyl priznala až v neskorších rozhovoroch.

Najnovšie svoje problémy s pamäťou preukázal čerstvý podpredseda a expert na zahraničnú politiku Progresívneho Slovenska Ivan Korčok. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3, kde sedel oproti ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, totiž pohorel v až príliš jednoduchej oblasti - týkajúcej sa domácich politických udalostí, ktoré sa odohrali len tri roky dozadu. 

Debata začala témou petície strany Demokrati za vyhlásenie referenda, o ktorej má v najbližšom čase rozhodnúť prezident Peter Pellegrini. Korčok potvrdil, že v prípade, ak by bolo referendum vyhlásené aj s otázkou ohľadne skrátenia volebného obdobia vlády premiéra Roberta Fica, zúčastnilo by sa ho dostatočne veľa obyvateľov a bolo by úspešné, poslanci Progresívneho Slovenska by v parlamente hlasovali za jeho skrátenie. 

Na to zareagoval minister Šutaj Eštok otázkou, či sa Korčok zúčastnil posledného referenda, ktoré sa rovnako malo týkať skrátenia volebného obdobia, avšak Hegerovej vlády. Na mysli mal referendum iniciované stranou Smer. Strana vtedy priniesla do prezidentského paláca prezidentke Zuzane Čaputovej viac ako 400-tisíc hlasov, z ktorých nakoniec bolo platných takmer 382-tisíc.

Korčok však prekvapil. Povedal, že také referendum nikdy nebolo. „Veď to odmietol Ústavný súd,“ nechápavo reagoval.