V maďarských voľbách hrali a vyhrali cudzie tajné služby

Vo voľbách sme si už zvykli, že v nich vystupujú nielen strany, ale aj „tretie sily“. Médiá, aktivisti, protihybridné tímy, tretí sektor. V Maďarsku sa to však zvrhlo spôsobom, ktorý bol donedávna neprijateľný a nepredstaviteľný. Do politického boja vstúpili veľmi hrubo a neskrývane cudzie tajné služby. A spravodajské hry namierené proti vládnej strane.

Jednou z hlavných tém volieb boli zistenia z odpočúvania šéfa diplomacie a premiéra. Stali sa palivom kampane opozičných médií a aktivistov. Prepisy nahrávok boli dávkované počas celej kampane. Mali zlomiť krk vládnej strane Fidesz. Ruskou kartou, respektíve krikom o údajnom ruskom sprisahaní…

Nebudeme tvrdiť, že cudzie tajné služby rozhodli o výsledku volieb a páde vlády. Naopak, Magyar to prevalcoval tak presvedčivo a s takým náskokom, že by uspel aj bez toho.

Môžeme však tvrdiť, že európske tajné služby uspeli. Vyhrali. Presnejšie: vyhral kandidát, ktorého podporovali.

A to je nehoráznosť, nad ktorou môžeme len ťažko privrieť oči. Hlavne ak išlo o pád vlády, ktorá nezapadala do predpísanej bruselskej politiky.

Samozrejme, tajné služby zvyknú byť aktívne v politickom boji od nepamäti. Platí to o európskych tajných službách aj o ruských. Nebývalo však zvykom, aby cudzie tajné služby (a zjavne nie tie ruské), vtrhli do kampane tak priamo a hrubo. Priznaním, že boli odpočúvaní diplomati a premiér… Zistenia sa následne vynášali cez médiá, ktoré financovali západné vládne agentúry (USAID za Bidena).

Stačí malá skúška správnosti. Predstavme si, že by takto otvorene do kampane vstúpili ruské tajné služby. Ich zistenia z odpočúvania proeurópskych lídrov by dávkovali proruské médiá a „investigatívci“ s novinárskymi cenami od ruských sponzorov. A po kampani by spoločne oslavovali víťazstvo svojho, proruského kandidáta.

Prešlo by to s potleskom? Nie. Neprešlo by to s potleskom.

No naopak to väčšinou ide. Tak sú nastavené režimové pravidlá Bruselu. Cudzie tajné služby môžu vstúpiť do politického boja, ak výsledok zapadá do „atlantickej“ bojovej línie.

Na drsnom maďarskom precedense – cudzie tajné služby v kampani – je smutné to, že nebol až taký potrebný. Zistenia z odpočúvania neukázali nič kriminálne či prevratné. Dozvedeli sme sa len známe veci: že maďarský šéf diplomacie a maďarský premiér komunikovali s ruskými partnermi.

Je zjavné, že Magyar by pretlačil Orbána aj bez takejto nadpráce európskych spojencov. Maďarská spoločnosť chcela zmenu. Orbán vyhorel. Rezignoval na národné, domáce témy. Nezaujímali ho. Nechal sa zhltnúť geopolitikou. A diplomaciou, v ktorej v poslednom čase prehrával. Maďarov to unavilo.