Ako a prečo neuspel Lidl v Nórsku
Viete si predstaviť, že by na Slovensku neuspel Lidl? V Nórsku sa to stalo.
Viete si predstaviť, že by na Slovensku neuspel Lidl? V Nórsku sa to stalo.

Lidl je synonymom úspechu, predajne na Slovensku sa rozrastajú, pribúdajú, všade sa vám hlási reklama na jeho ceny.. Vie si niekto predstaviť, že by Lidl neuspel? Nuž, v Nórsku sa to stalo...
Platí však, že neúspech maloobchodného reťazca Lidl v Nórsku je výnimočná vec. V histórii tejto spoločnosti to bolo niečo jedinečné, išlo o prvý – a podľa dostupných informácií jediný prípad –, keď sa spoločnosť známa svojou schopnosťou úspešne vstupovať na nové trhy úplne stiahla z tejto krajiny. Zaujalo ma to a zisťovala som možné príčiny, prečo k tomu došlo z viacerých nórskych zdrojov.
Na úvod je dôležité vedieť, že nórska poľnohospodárska politika a jej colná ochrana sú najlepším priateľom nórskych reťazcov. A tým logicky najväčším nepriateľom reťazcov zahraničných.
Ďalej je dobré vedieť, že zeleno-červeno-modro-biela značka NYT NORGE na potravinách (v preklade Vychutnaj si Nórsko/Uži si nórske chute) je pre väčšinu Nórov magnetom, symbolom hrdosti a prejavom patriotizmu. Preto končia nórske výrobky (aj napriek vyšším cenám v prípade ovocia a zeleniny, v porovnaní s cenami z dovozu) v ich košíkoch. Nóri skrátka kupujú svoje.
Značku NYT Norge (čo je inak obdoba slovenskej ochrannej známky Značka kvality SK) používa vyše 5 000 nórskych výrobkov od 128 nórskych dodávateľov. Na Slovensku, podľa údajov na stránke Ministerstva poľnohospodárstva, je to vyše 1 220 výrobkov od 151 výrobcov.
Do tretice, zvyšovanie potravinovej sebestačnosti zo súčasných 40-50 percent je pre Nórov strategickým cieľom. Podporujú to štát aj ľudia. V nórskych obchodoch s potravinami vďaka tomu zistíte, že sú sebestační v ponuke mliečnych výrobkov, väčšinou roka aj vajec, kurčiat, hovädzieho a bravčového mäsa, rýb a morských plodov.
Súčasne uprednostňujú lokálnych dodávateľov, najmä čo sa týka ovocia a zeleniny (jablká, hrušky, paradajky, zemiaky, cibuľa, široký výber listovej a koreňovej zeleniny). Naopak nedopestujú dostatok obilia, zeleniny a ovocia.
Nóri majú pritom len 3 percentá poľnohospodárskej pôdy z celkovej rozlohy krajiny. Orná pôda z toho predstavuje 805-tisíc hektárov. Na Slovensku je to okolo 1,4 milióna hektárov.
Poďme k Lidlu.
Bolo to ešte v roku 2004, keď sa mimoriadne úspešná nemecká spoločnosť Lidl rozhodla etablovať v Nórsku. O štyri roky neskôr bola nútená, kvôli miliardovým stratám, svoje podnikanie s hanbou ukončiť. Lidl predal všetkých 50 predajní nórskej skupine Reitangruppen (prevádzkuje obchody značky Rema 1000). Skrátka narazili.
Otázka znie, prečo.
MartinX
Pred 14 dňami
Otázka z nadpisu má jedinú odpoveď: Pretože Nórsko nie je v EÚ. Môže si tak dovoliť slobodnejšiu kontrolu svojho trhu. Sú pritom členom EFTA, asociácie voľného trhu, ktorá predchádzala EÚ a bola alternatívou EHS, ale niektoré krajiny do EHS/EÚ nevstúpili, pretože to považovali za riziko svojej suverenity. Mimochodom, nórska vláda do EHS/EÚ vstúpiť chcela až dvakrát, bolo to však odmietnuté v referende. P.S: Je pritom zaujímavé, že v každej diskusii s nadšencami EÚ (tzv. eurohujer) pri zmienke o nečlenstve v EÚ každý spomenie ako (negatívny) príklad Srbsko alebo Ukrajinu, ale nikto Nórsko alebo Švajčiarsko.
uzbe
Pred 14 dňami
Že wau.
Zhoreny pernicek
Pred 14 dňami
trocha ina mentalita ako na Slovensku, ze ? A samozrejme obrovska vyhoda, ze nie su v EU. Mozu organizovat svoj trh ako potrebuju. Tomu sa povie sloboda a suverenita. Zial, take my nechceme
Zhoreny pernicek
Pred 14 dňami
A este vyborny clanok pani autorka. Len tak dalej
The Jackdaw of Rheims
Pred 14 dňami
...keď vidím náš národný futbalový tím, ako nosí na chrbtoch oficiálneho športového oblečenia obrovský nápis LIDL, musím sa pýtať, koho to vlastne reprezentujú...