KDH a SaS si vybrali vodcu
SaS aj KDH sa cez víkend rozhodli, že sa definujú ako satelity PS, ktoré sa pokúsia dostať do parlamentu s programom s rovnakým názvom: Lebo Fico.
Cez víkend mali svoj snem KDH a SaS. Výsledok bol v oboch prípadoch ten istý – strany obnovili svoje záväzky a nanovo sa zadefinovali ako satelity Progresívneho Slovenska.
V SaS to určilo hlasovanie o Sulíkovi. Delegáti snemu totiž odmietli návrh, podľa ktorého by mal mať Sulík isté miesto na kandidátke SaS do ďalších parlamentných volieb. Zo 188 prítomných delegátov návrh podporila len Jana Bittó-Cigániková a Dušan Kelle, ktorý o ňom navrhol hlasovať.
Poprava bola dokonaná tým, že Bittó-Cigániková, ktorá dlhodobo kritizuje správanie strany voči Sulíkovi, následne prehrala súboj o funkciu v republikovej rade SaS.
Dlhoročná Sulíkova súputníčka tak odchádzala zo snemu s vlhkými očami a s otázkou, čo s ňou bude ďalej. Oznámila, že ostáva verná Sulíkovi, s veľavravným dôvetkom, že voči Borisovi Kollárovi vlastne nič nemá.
V SaS tak došlo k definitívnemu zlomu a zmene línie zo Sulíka na Gröhlinga. Ten príbeh sa začal ešte v lete minulého roka, keď Gröhling oznámil, že Sulík na kandidátke v ďalších voľbách nebude. Ba možno už skôr, keď Sulík opustil parlament.
Otázkou je, aká je vlastne tá Gröhlingova línia. Podľa toho, čo sa v strane deje, odkedy ju prebral Gröhling, sa zdá, že ňou je hlavne sebavedomý program – byť oddaným satelitom PS.
Odkedy zo strany odišiel Sulík, udiali sa totiž v SaSke dve podstatné veci. Po prvé, že SaS koncentruje všetko, čo by chcelo byť v PS, ale akýmsi nedopatrením sa do politiky dostalo cez inú stranu. V PS ich buď nechcú (Bajo Holečková), alebo tam nie je miesto (Hamran). Plus politikov s dlhými tieňmi z minulosti ako Kolíková, Hlina a v blízkej budúcnosti možno aj Zsolt Simon, Pavel Macko, Lucia Ďuriš Nicholsonová. Všetci sa v posledných týždňoch objavujú na podujatiach SaSky a všetci sú dlhodobo zaočkovaní proti Sulíkovi.
Druhá vec, ktorú robia od odchodu Sulíka, je, že ako ozvena šíria posolstvá PS. Naposledy sa to ukázalo keď Samsung ohlásil, že opúšťa Slovensko. V SaS sa vtedy zmohli len na papagájovanie dôvodov "lebo Fico".
Nikto pritom nespochybňuje to, že ak by sme mali iný mix daňovo-odvodového zaťaženia, Samsung by tu možno ostal. Problém je, že toto nie je celý príbeh.
Ukazuje sa, že hoci boli mnohí so Sulíkom dlhé roky v blízkosti, veľa sa toho na nich z neho nenalepilo. Sulík totiž nebol ďalšou kópiu Mikloša, ktorá prikyvuje v cudzine a lamentuje doma.
Naopak, on dlhodobo komunikuje, že ekonomiku dusia aj od reality odtrhnuté zelené iniciatívy EÚ, ktoré pôsobia ako ďalšie dane, a najmä predražené energie. V SaS po odchode Sulíka nie je nikto, kto by to dokázal povedať. Asi preto, že by vyzeral ako ten „trápny Sulík“, od ktorého sa chcú odstrihnúť a ktorého mali pre podobné reči neustále v zuboch progresívne médiá.
Na plagáty si môžu dať hocičo, voľby sa rozhodujú inak a inde. Najmä ak problém SaSky bol, že aj Sulík bol posledné roky príliš mierny a akýsi precedený. Najmä pri tých energiách.
Túto chorobu však nemajú iba v SaSke, poďme ďalej.
Podobné snahy totiž badať aj u KDH, čo je druhá strana, ktorá cez víkend snemovala. Výsledkom je, že KDHáci si po x-tý raz zakázali povolebnú spoluprácu so Smerom a najnovšie vylúčili aj strany Hlas a SNS.
Je to vskutku úchvatný ťah.
Hlasovaniu, ktoré vyvolal Pavol Zajac, sa podľa informácií Postoja na poslednú chvíľu snažila zabrániť dvojica Karas a Janckulík, návrh však napokon celkom jasne prešiel. A tak je možné, že ak by po voľbách mohla vzniknúť hypotetická protificovská vláda s Hlasom, hypoteticky s Druckerom na čele, KDH si do nej dalo zákaz vstupu.
KDHáci, samozrejme, nie sú prví, kto prišiel s takýmto hlúpym nápadom. Po novelizácii ústavy sa k rovnakému harakiri uchýlilo aj Progresívne Slovensko, vtedy zápasiace s hysterickým záchvatom. Do rohu ich vtedy dotlačil Igor Matovič, ktorý šikovne otočil debatu po tom, čo dvaja jeho poslanci dopomohli prijatiu zmeny ústavy a hlasovali – aká to hanba – podľa svojho programu a svedomia. Ešte skôr, v apríli 2025, k rovnakému kroku pristúpila SaS.
Ak niekto nabudúce bude nazývať lídrom opozície Šimečku, bude sa treba Matoviča zastať. Túto pesničku píska on.
Nuž, je príznačné, že po vzore ostatných matovičovskú logiku prijalo aj KDH. Rovnako ako v prípade SaS bez toho, aby ho k tomu musel Matovič nútiť.
KDH si tak vytýčilo svoje ihrisko nasledovne: buď vláda s PS, pokojne aj s Matovičom, alebo opozícia. Nič iné nie je možné.
Je symbolické, že na druhý deň po tomto rozhodnutí KDH publikovala na sociálnych sieťach Lucia Yar, líderka PS v europarlamente, video, že na MDŽ si nepraje kvety ani prázdne gestá, ale potraty pre všetky ženy.
Ak je toto pre nich najbližší potenciálny koaličný partner, treba uznať, že v prípade strany, ktorá sa oficiálne hlási ku konzervativizmu, je to samovražedný výber.
Aj preto to v KDH kedysi fungovalo tak, že z povolebnej spolupráce dopredu nevylučovali žiadne menšie alebo ideologicky protichodné strany. Pretože vedeli buchnúť do stola, stáť si za svojím a nechať si priestor na rozhodovanie o vstupe do vlády po oznámení výsledku volieb. Teraz si schválili páku proti sebe samým.
Po tom, čo zo strany vyhnali Hlinu, napodobňujú jeho bývali podpredsedovia politiku, pri ktorej sa dopredu objímal s PS.
Druhý symbolický moment na sneme KDH bol prejav Jozefa Hajka a dianie po ňom. Hajko strane vyčítal zlý manažment, že ich úlohu konzervatívcov prebral Fico, že ho nedokážu demaskovať, a tiež to, že nezaujímajú médiá, čoho výsledkom sú slabé percentá a možný koniec v parlamente. „So smútkom vám musím oznámiť, že na takejto agónii hnutia sa nebudem podieľať,“ zakončil svoj prejav Jozef Hajko.
Následne na neho reagoval šéf poslaneckého klubu Janckulík, ktorý sa zaujímal najmä o to, či to znamená Hajkov koniec v strane. Po neurčitej odpovedi si vzal slovo donedávna poslanec Šmilňák, ktorý odišiel z parlamentu pre dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, aby svoj emotívny vklad zakončil slovami: „Prosím ťa, zostaň!“
Nato sa ozval predseda, ktorý najprv (údajne to robí na interných fórach pomerne pravidelne) ponúkol svoju funkciu a následne Hajkovi povedal, že keď sa schvaľovala novela ústavy, on sa „na tri mesiace vypol“, lebo sa nevedel stotožniť s jej znením.
Zdá sa, akoby KDH malo ešte väčší problém, ako úvahy o budúcej vláde…
Majerský tým v podstate odpovedal na Hajkovu kritiku, že Smer prebral ich pozíciu konzervatívcov. Nie je to veľmi prekvapivé, ak sa za novelu ústavy v konečnom dôsledku najviac bil Smer a KDH bolo súčasťou problému, ktorý bolo potrebné riešiť.
Ostane historickým faktom, ako tento problém vyriešil práve Fico, keď svojím ultimátom pritlačil váhajúcich poslancov k múru, a tak docielil zmenu názoru u dvojice Krátky a Krajčí. Ak sa niekto čuduje, že po tančekoch, ktoré vtedy predviedlo KDH (a pravidelných mediálnych turné Františka Mikloška v rozpore s líniou svojej strany) a Ficovom tlaku vyhral mediálnu bitku o konzervatívca Fico, potom toho zrejme o politike ešte veľa nevie.
Ten skutočný problém je, že Hajko, Zajac a delegáti KDH v podstate voličom a partnerom odkázali, že podľa nich prihlásenie sa ku konzervatívnej politike strane škodí. Inak by Hajka aj Zajaca vypískali.
SaSka a KDH nám teda cez víkend povedali takmer rovnakú vec.
Obidve sa zadefinovali ako satelity PS, ktoré nechcú ničím vyčnievať. Len sa nejakým zázrakom v bezpečných vodách politiky "lebo Fico" preplaviť do parlamentu a potom ponúknuť hlasy svojich voličov Progresívnemu Slovensku, nech ono rozhodne, čo s nimi bude ďalej.
Ak by po takýchto snemoch prišla na rad otázka, prečo by nemali vytvoriť s PS predvolebnú koalíciu, keďže sa obe nemusia napokon ani dostať do parlamentu, Gröhling s Majerským a ich predsedníctva sa pri hľadaní odpovede, zdá sa, poriadne zapotia.