Izrael pochoval Zelenského vojnové plány
Raketový konflikt na Blízkom východe posilní Rusko na ukrajinskom fronte. Európske plány s lámaním Trumpa padajú.
24. februára, v čase výročia ruskej invázie na Ukrajinu, to v Kyjeve vyzeralo ako veľký vojnový festival. Zelenskyj a jeho európski hostia otvorene ohlasovali, že sú rozhodnutí pokračovať vo vojne. Chytali druhý dych.
Nazývali to „tlak na Rusko“. Konflikt sa mal stupňovať útokmi na ruské územie. A až dovtedy, kým Rusko nebude zlomené. K tlaku sa budú musieť pridať aj Američania. Tak vyzerali zámery z Kyjeva.
Bola to bojová porada tých slabšie informovaných.
O štyri dni neskôr, 28. februára, smelé plány Ukrajiny a Európy rozstrieľal Izrael. Útok na Irán, do ktorého Izrael dotlačil aj Spojené štáty, bude mať pre Ukrajinu a jej obranu bolestivé následky.
V skratke a na rovinu: pre Spojené štáty sú prioritou útočné vojny Izraela, nie obrana Ukrajiny. Američania svoje zásoby raketovej aj protiraketovej munície vrhajú na Blízky východ. Vo veľkom. Vyzbrojovanie Ukrajiny, s ktorým rátali Zelenskyj aj EÚ, je neaktuálne.
Platí to už takmer rok, od prvého útoku Izraela a Američanov na Irán v lete 2025. Američania vtedy pri obrane Izraela minuli značnú časť protiraketových striel. Ukrajine odkázali, že ju už vyzbrojovať nechcú. A že si želajú dohody s Ruskom…
Ukrajina a Británia sa však nevzdávali nádeje, že Američanov vtiahnu späť do konfliktu.
Nakoniec Američanov vtiahol späť do konfliktu Izrael. Nová kapitola vojny s Iránom má byť rozsahom podstatne väčšia. A podstatne drahšia.
V praxi to znamená, že nádeje Zelenského, Starmera a Kallasovej na ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny padajú. Američania potrebujú doplniť strategické muničné zásoby. Pre seba, pre Izreal, pre arabských spojencov s americkými základňami… A Európa arzenál na raketové ostreľovanie Ruska nemá. Aspoň nie v takom rozsahu, aby Rusko donútila ustupovať.
Mimochodom, to bol jeden z dôvodov, prečo Briti pôvodne odmietali podporiť americké útoky na Irán. Bolo im jasné, že ich bojové plány na Ukrajine by vyhoreli.
To isté si zrejme uvedomil aj nemecký kancelár Merz. Vycestoval za Trumpom s prosbou, aby nezabúdal na Európu a na Ukrajinu. Podobné žiadosti zúfalo zverejňoval Zelenskyj.
Márne. Americké raketové zásoby nie sú nafukovacie. A aj keby sa vojna o hodinu skončila (čo sa nestane), Američania nebudú vrhať svoje zásoby do ukrajinského konfliktu, ktorý považujú za prehratý.
Američania za sedem dní vojny s Iránom zaplatili približne šesť miliárd dolárov. Jadrom nákladov boli rakety do systémov protivzdušnej obrany, ktoré vo veľkom míňali pri obrane Izraela a spojencov v Perzskom zálive.
Celkové náklady na pokračovanie a dokončenie útokov budú zrejme v desiatkach miliárd dolárov.
Ďalšie miliardy dolárov ich bude stáť rekonštrukcia zničených základní v Bahrajne, Emirátoch či Kuvajte. Vo vojne totiž nie sú aktívni len Izrael a Spojené štáty. Silu, hoci menšiu, ukázal a stále ukazuje aj Irán. Zasypáva Izrael a spojencov raketami, čím vyčerpáva americkú protiraketovú obranu.
Druhým faktorom, ktorý oslabí Ukrajinu a posilní Rusko, je energetická kríza. Ceny ropy a plynu stúpajú k novým rekordom. Výnosy Ruska z exportu sa budú zvyšovať.
Navyše, Američania zvažujú, že budú energetickú krízu tlmiť uvoľnením protiruských sankcií. India už oznámila, že pokračuje v nákupe ruskej ropy – a bez ohľadu na to, ako sa k tomu postavia Američania. Kolaps zásobovania v Perzskom zálive musia nahradiť dostupnými zdrojmi. Aj ruskými.
Poľský premiér Tusk predpovedá, že víťazom vojny na Blízkom východe bude Rusko. Možno trochu preháňa, ale čiastočne to sedí. Rusi budú zarábať na vysokých cenách energií. Raketové zásoby budú dopĺňať rýchlejšie ako Ukrajina a jej spojenci. A nakoniec je možné aj to, že protizápadný režim v Iráne sa udrží – a Čína s Ruskom ho časom zregenerujú.
Je trochu paradoxné, že americkej vojne s Iránom najviac tlieskajú tí, ktorí fanaticky podporujú bojovú líniu Zelenského. Asi to bude tým, že sú slabšie informovaní a slabšie zorientovaní. Nedošlo im, že väčšie americké nasadenie vo vojne s Iránom sa vylučuje s väčším americkým nasadením vo vojne o Ukrajinu.
Treba si vybrať priority. Buď – alebo.
Američania si už vybrali. Israel first.
Trump hral pritom celkom otvorenú hru. Aj Ukrajine, aj Európe už pred rokom vysvetlil, že vojnu na Ukrajine nebude možné vyriešiť silou. Teda víťazstvom Ukrajiny. Dozrel čas rokovať s Ruskom, tvrdil Trump od roku 2025.
A tvrdí to aj teraz, po útokoch na Irán. Zopakoval, že Zelenskyj musí urobiť ústupky a musí uzavrieť dohodu s Ruskom. Američania ho z problémov vyťahovať nebudú. „Zelenskyj nemá karty. Teraz má ešte menej kariet,“ tvrdí Trump. Veľmi výstižne.
Napokon, otvorenú hru voči Ukrajine hral pôvodne aj Izrael. Izraelský premiér Bennett už v marci 2022 vysvetlil Zelenskému, že na veľkú vojnu s Ruskom Ukrajinci nemajú. Radil mu, aby čo možno najskôr pristúpil na mierové dohody s Ruskom a na okamžité ukončenie vojny, inak Západ Ukrajinu len využije a potom zahodí, varoval izraelský premiér.
Bennett v marci 2022 nepochodil. Ani Trump v roku 2025 nepochodil. Ukrajina, Británia a EÚ si odmietali priznať realitu. Odmietali dohody. Hnali sa do „tlaku na Rusko“, na ktorý bez Američanov nemajú.
Nakoniec im hrozí čierny scenár. Partiu – zle rozohratú partiu – budú musieť dohrať bez kariet.