Čurillovci údajne zneužívali väzbu na zlomenie obvinených a vynucovanie spolupráce

Policajná inšpekcia po dlhšom čase opäť udrela na čurillovcov a na prokurátora Šúreka. Po sérii razií boli predvedení na výsluch.

Podľa informácií redakcie Marker sú podozriví, že ako členovia organizovanej skupiny dlhodobo zneužívali väzbu na vynucovanie spolupráce a udaní. Konkrétne: organizovanú skupinu mal riadiť vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla. Cieľom bolo zabezpečiť si dôkazy v politicky citlivých kauzách cez vopred dohodnuté, pripravené alebo vynútené výpovede.

Na vynucovanie výpovedí podľa požiadaviek NAKA sa mala zneužívať väzba. Obvinených mali úmyselne vystavovať psychickému nátlaku dovtedy, kým nepristúpia na spoluprácu. A na také výpovede, ktoré od nich požadovali vyšetrovatelia NAKA.

Zámerom bolo zlomiť väzobne stíhané osoby, aby začali pracovať pre Čurillu a špeciálnu prokuratúru ako „kajúcnici“. Teda ako spolupracujúci obvinení.

Výpovede kajúcnikov mali byť vopred „natrénované“ cez takzvané cvičné výsluchy – bez oficiálneho záznamu a bez prítomnosti obhajoby. Cieľom cvičných výsluchov bolo naučiť kajúcnikov, čo majú hovoriť, ale aj to, čo hovoriť nemajú – aby spisy neukazovali na zločiny osôb, ktoré boli pod ochranou NAKA.

Tieto utajené cvičné výsluchy mal podľa inšpekcie schvaľovať aj prokurátor Šúrek. Neskôr mal byť informovaný o ich výsledkoch.

Inšpekcia zdokumentovala celý rad obvinených, ktorých sa NAKA pokúšala väzbou zlomiť na spoluprácu. Zákon pritom zakazuje, aby sa väzba (predbežné opatrenie bez procesu a odsúdenia) zneužívala proti obvineným. A zákon neumožňuje ani to, aby sa viedli cvičné výsluchy so zámerom manipulovať výpovede.

Čurillovci a Šúrek sú teda podozriví zo závažných zločinov: z vydierania a zneužívania právomoci.

Pokiaľ ide o podstatu podozrení, ide o zhrnutie divokej praxe NAKA a špeciálnej prokuratúry z rokov 2020 a 2023. Úlohou čurillovcov bolo plniť volebné sľuby Igora Matoviča a jeho spojenca Daniela Lipšica. Aj za cenu, že zájdu za hranu práva. Tri roky sme sledovali jakobínske praktiky štátnej moci, ktoré boli namierené nielen na boj proti „mafii“ (ako to nazývali tí jednoduchší).

Tieto praktiky mali aj vyšší, politický a geopolitický rozmer. Mali hnať za mreže lídrov tých strán, ktoré nezapadali do predpísanej „atlantickej línie“. A ktoré boli považované za hrozbu… Spolu s nimi mala skončiť za mrežami aj národná oligarchia, ktorá tieto strany podporovala (alebo ovládala).