7 dní v kocke: PS by sa mohlo premenovať na Sluha národa. Ako pobočka Zelenského strany

Pozičné hry okolo ropovodu Družba a dodávok ropy na Slovensko nabrali absurdné rozmery. Hlavne na strane Ukrajiny a jej slovenských hovorcov z PS. Progresívci by si mohli premenovať stranu na Sluha národa. Bez spresnenia, o ktorý národ ide. Tak, ako to vyzerá aj so Zelenského stranou. Ani tam nie je jasné, ktorému národu slúži. Vlastnému zjavne nie.

Ukrajina po týždni pokračuje v starej hre. Odsúva sľubované termíny. Najskôr sme počuli, že tranzit ropy obnoví vo štvrtok. Potom prišiel odklad na 3. marca. Zelenskyj sa pri „argumentácii“ vrátil k starému remeslu komika. Tvrdí, že opravy viaznu, lebo Rusko ohrozuje opravárov. A Zelenskyj chráni ich životy tým, že ich do opráv nenúti.

Trochu pri tom pozabudol na skutočný dôvod ďalších prieťahov – útok Ukrajiny na ropovod Družba na ruskom území. Je celkom zrejmé, že Ukrajina robí maximum pre to, aby tranzit ropy do Maďarska a na Slovensko viazol.

Môžeme predpokladať, že v tom bude pokračovať. Ak sa aj na nejaký čas obnoví tranzit ropy cez Družbu, Ukrajina ho bude môcť kedykoľvek vypnúť.

Znamená to, že dodávky ropy pre Slovensko budú nespoľahlivé. Aspoň dovtedy, kým sa definitívne neodreže od ruskej ropy – a nezačne nakupovať drahšiu arabskú ropu s vyššími prepravnými nákladmi. Slovensko a Maďarsko treba zlomiť a donútiť, aby zabudli na vlastné záujmy. A aby poslúchali.

To je pointa Zelenského hry. Tranzitné zmluvy? Tie Ukrajina nemieni dodržiavať. A už vôbec nemieni brať vážne vládu Maďarska alebo Slovenska.

Zelenskyj si tento arogantný prístup k európskym partnerom môže dovoliť. O tom viac v bode 2.

Je dobré, že Slovensko a Maďarsko sa nenechali vydierať. Tlačia na Ukrajinu, aby láskavo dodržiavala dohody. Maďarsko blokuje pôžičky EÚ pre Ukrajinu aj nový balík protiruských sankcií.

Slovensko odpovedá miernejšie. Ficova vláda pôvodne hrozila zastavením dodávok elektriny na Ukrajinu. Nakoniec však pôjde len o zastavenie občasnej menšej výpomoci s vyrovnávacou elektrinou pre ukrajinské siete.

Reakcia slovenskej vlády bola iba symbolická. Dvihla prst spôsobom, ktorý Ukrajinu veľmi nezasiahne.

Aj toto drobné gesto, toto tiché pípnutie, však slovenskú opozíciu a progresívny tábor dohnalo do straty príčetnosti.

Lídri PS vyzývali šéfov štátnych podnikov, aby neposlúchali vládu – inak budú riskovať stíhanie. Progresívne médiá vrieskajú nezmysly o zrade suseda a zločinoch proti ľudskosti. Tretí sektor obnovuje pochody na podporu Ukrajiny. Časť verejnosti hystericky kričí, že vláda musí konečne padnúť a skončiť za mrežami.

Korčok sa raduje, že na Slovensko už prúdi neruská ropa. Čiže tá drahšia a pre Slovnaft ťažšie spracovateľná…

Jednoducho, progresívny tábor opäť robí to, k čomu bol vedený. Hanbí sa. Bičuje si chrbát negatívnymi emóciami. Zúri, keď niekto ukáže racionálne argumenty alebo suverénne uvažovanie. Kolenačky behá okolo svojej ukrajinskej ikony. A dožaduje sa toho, aby ešte viac porástli ceny palív, plynu, elektriny. Prečo? „Lebo Putin“.

Vystačia si s chorobnou protiruskou nenávisťou, ktorá je dohnaná do úplnej krajnosti. Ďalej od nej už nie je nič, iba nemocnica.

Je to vlastne smutná ukážka, aká vie byť propaganda účinná, aspoň na tú ľahšie manipulovateľnú časť verejnosti. Káže im demonštrovať za vyššie ceny, za platenie konfliktu z ich vrecka (pričom ten konflikt sústavne prehrávajú). Káže im protestovať proti mierovým dohodám s Ruskom. Káže im poslúchať, káže im nenávidieť každého, kto sa odmieta podvoliť.

Vystihuje ich karikatúra s nepríčetnou postavou a jej transparentom Neberte nám vojnu.

Sú ako „sluhovia národa“, no nie toho vlastného, slovenského. A napokon ani toho ukrajinského, ktorý vojnou trpí najviac. A ktorému by bolo prospelo to, čo sa tu roky zakazovalo – mierové dohody. Kým ešte boli možné.

Ďalšou silnou udalosťou týždňa je zrada Európskej únie. Tá sa predsa mala v tomto spore postaviť za členské štáty Únie, za Slovensko a Maďarsko. A za vlastné pravidlá, ktoré dočasne umožňujú výnimky na potrubný dovoz ruskej ropy.

EÚ mala Ukrajine pripomenúť, že platia tranzitné zmluvy. A že ich nemôže svojvoľne porušovať a spôsobovať tým hospodárske škody európskym partnerom.

Lenže vedenie EÚ robí opak. Tvrdí, že Slovensku a Maďarsku pomôže. A hneď dodáva, že im pomôže ukončiť dovoz ruskej ropy. Tým sa vlastne postavila za Zelenského.

Únia tým potápa možné riešenia. Tie boli a sú jednoduché.

Stačilo by, ak by spolu s Maďarskom a Slovenskom dvihol prst aj Brusel. Podpora Ukrajiny a protiruské sankcie predsa musia mať svoje limity. Aspoň tam, kde by už ohrozovali životne dôležité záujmy európskych krajín. Ak by EÚ dokázala podporovať nielen svojich západných členov, aj východných, Ukrajina by veľmi rýchlo pristúpila na kompromisy.

Zrada EÚ však nie je len v tom, že pred členskými štátmi uprednostňuje Ukrajinu a jej výsmešný, arogantný prístup k Maďarsku a Slovensku. Na to sme už zvyknutí.

Tentoraz zašla EÚ ešte ďalej. Všetko nasvedčuje tomu, že Brusel spolu s Ukrajinou rozohral manipulatívne hry proti členom Únie. Proti Európanom. Brusel nielenže nekoná. Brusel hry Ukrajiny so škrtením dodávok ropy aktívne podporuje.

Prvým dôvodom je tlak Spojených štátov a Británie. Tie chcú Úniu definitívne odrezať od dovozu ropy a plynu z Ruska. Nanucujú jej závislosť z opačného smeru – závislosť od dodávok surovín od amerických obchodníkov a ich spojencov. Rozdiel je v tom, že táto druhá, nová závislosť bude násobne nákladnejšia. Likvidačná pre európsky priemysel. A ešte aj so zákazom hľadať alternatívy.

Američania na tom pracovali desiatky rokov. Teraz len nadoraz pritvrdzujú.

Druhým dôvodom je právny spor Maďarska a Slovenska s Európskou úniou. Ide o sporné nariadenie, ktorým zakazuje dovoz ruského plynu a prikazuje obmedziť dovoz ruskej ropy.

Nariadenie Bruselu, ktoré sa presadilo proti vôli Maďarska aj Slovenska, má platiť od budúceho roka. Úniu sme zažalovali a dožadujeme sa, aby bolo nariadenie zrušené ako protiústavné. Lebo obišlo právo veta členských štátov a vážne ohrozuje ich ekonomiku.

Paradoxné je, že priamo v texte nariadenia sa otvorene pripúšťa, že vnútrozemské štáty (ako Slovensko s Maďarskom) sú vo zvýšenej miere odkázané na dovoz plynu a ropy z Ruska a budú mať problémy s alternatívami. No prebíja sa to bezpečnostnými argumentmi.

Dodávky z Ruska sú vraj nespoľahlivé a podkopávajú energetickú bezpečnosť Únie.

Zelenskyj blokovaním tranzitu (plynového a po novom aj ropného) v tomto európskom právnom spore nabíja zbrane Ursuly von der Leyenovej. Eurokomisia môže tvrdiť, že dodávky ruských fosílnych palív sú nespoľahlivé a treba ich nahradiť.

Samozrejme, kľúčové ostáva vysvetlenie, ktoré vinu hádže na Rusko a jeho údajné útoky na tranzitné rúry. Tie nie sú potvrdené z nezávislého zdroja. Únia sa napriek tomu rozhodla, že sa bude držať Zelenského verzie o ruskom útoku. Hoci na tranzitné sústavy a na blokovanie prepravy ropy útočí hlavne Ukrajina.