Rozviedčik Petr Pavel je tabu a musí to tak ostať

V susednom Česku v týchto dňoch riešia na prvý pohľad bizarný škandál. Jeho podstatou je, či prezident štátu, na ktorého vlajke je nápis Pravda víťazí, môže pravdu zamlčovať a poškodzovať toho, kto na túto pravdu upozornil. 

Ide o spor Petra Blažeka s prezidentom Petrom Pavlom. Ten prvý je historik a riaditeľ Múzea pamäti XX. storočia. Ešte pred voľbami pritom upozornil na Pavlove klamstvá o tom, že nebol príslušníkom komunistickej vojenskej rozviedky.

Blažek, ktorý inak Pavla volil, na to politika verejne upozornil, vstup do vojenskej rozviedky komunistického štátu a fungovanie kurzu, na ktorom sa zúčastnil, opísal a požiadal ho, aby neúplný životopis doplnil. Pavel ho obvinil vo viacerých médiách, že je to lož, že Blažek nie je historik, nerozumie armáde a politizuje. Po voľbách však svoj životopis nenápadne upravil a stroho doplnil, čo pred novembrom 1989 robil a kde pôsobil. Blažek si to všimol a rovnako stroho konštatoval, že „spravodajská správa Generálneho štábu Československej ľudovej armády bol oficiálny názov komunistickej vojenskej rozviedky vybudovanej podľa vzoru sovietskej GRU“. A preto žiada od prezidenta ospravedlnenie za jeho lži na adresu Blažeka.

A toho sa nie a nie dočkať.

Nuž a kým sa tak nestane, má Blažek problém s demonštráciami na jeho podporu. O tom bol aj jeho status na sociálnej sieti, prečo sa nezúčastnil na demonštrácii na podporu prezidenta Petra Pavla. 

Tento v niečom až učebnicovo zrozumiteľný prípad, kde došlo k stretu pravdy a politika, ktorého tá pravda poškodzuje (či skôr zosmiešňuje), a preto ju chce zadupať, získava však v dobe sociálnych sietí iný rozmer.

Blažek totiž narazil na internetovú cenzúru.

O veci sa najskôr začalo diskutovať. Blažek na opätovné útoky na svoju osobu neúnavne odpovedal v diskusiách a cez virálny status na sociálnej sieti (3-tisíc zdieľaní), v ktorom trpezlivo opakoval historickú skutočnosť, že prezident Pavel bol členom rozviedky.

Výsledkom je, že Blažekovi Facebook obmedzil účet. Zaujímavý je spôsob: historik môže ďalej zverejňovať statusy, nemôže sa však zapájať do diskusií a využívať četovaciu aplikáciu Messenger. Cenzúra to teda nie je úplná, ale zato funkčná. A najmä: Blažek nevie, za čo bol vlastne zablokovaný, ani to, kto a na základe čoho o tom rozhodol. 

Blažek je pritom liberálne založený intelektuál, názorovo je bližší súčasnej českej opozícii než koalícii, len mu na rozdiel od tábora fanúšikov prekážala lož Petra Pavla a jeho zľahčovanie komunizmu.

Dodajme, že to, ako toto všetko prehltli a prijali kruhy pražských havlovcov a chartistov bolo vskutku nevkusné. Blažek našiel len minimálnu solidaritu, podporili ho Michael Kocáb či Miroslav Kalousek, ostatní sa správali ako tí povestní Havlovi predavači zeleniny. Zapojili sa aj bojovníci proti dezinformáciám, no tiež na opačnej strane...

Nuž, ale ako to už s pravdou býva, Blažekov apel tým len naberá na spoločenskom význame. A nemenej dôležitý sa stáva aj zápas s Facebookom.

Ukazujú na to iné prípady, ktoré môžu byť (ale aj nemusia) predzvesťou väčších problémov.

Aj kauza Blažek totiž pôsobí ako ďalší prípad zo správy Výboru pre súdnictvo Snemovne reprezentantov USA, v ktorej bol popísaný systém, ako progresívne európske elity ovplyvňovali sociálne siete aj voľby v krajinách, ako je Slovensko.

Zjednodušene povedané, systém fungoval tak, že ak bol na sociálnych sieťach úspešný niekto, kto podkopával posolstvá vládnucich európskych elít, dostal sa do hľadáčika miestnych cenzorov (na Slovensku Rada pre mediálne služby), ktorí prípad vyhodnotili a posunuli vyššie, na ďalšie riešenie.

Predstavitelia TikToku priznali, že krátko pred voľbami došlo k stretnutiu vedenia tejto sociálnej siete s predstaviteľmi Európskej komisie, ktorí na základe európskeho nariadenia DSA žiadali, aby bolo u nás len na tejto sociálnej sieti vypnutých 62 účtov, ktoré mali od 1 000 až do 120-tisíc sledovateľov.

V Markeri sme už niekoľko mesiacov predtým ukázali, že v omnoho väčšom meradle u nás robil niečo podobné takzvaný StratCom tím, ktorý počas vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora v spolupráci s Facebookom docielil zmazanie tisícov, často virálnych, príspevkov na tejto sociálnej sieti.

Zdá sa, že pre Blažeka, a vlastne aj pre nás všetkých, spočíva problém v tom, že odvtedy došlo k viacerým volebným prehrám favoritov progresívnych salónov. A to nielen v Česku a na Slovensku, ale hlavne v USA, kde v tom zohral významnú rolu Elon Musk, ktorý kúpil a uvoľnil sociálnu sieť Twitter (dnes X) zo zovretia progresívnych cenzorov.

Výsledok toho, čo to spôsobilo, ukázal aj nedávny prípad masovej streľby v kanadskom meste Tumbler Ridge. Na tejto sociálnej sieti používatelia totiž už ráno v deň streľby vedeli, že strelec, ktorý zabil desať ľudí (prevažne detí vrátane svojho súrodenca a matky) a 25 zranil, bol transgender. Teda muž vydávajúci sa za ženu. A to aj napriek tomu, že médiá aj miestne úrady to pod tlakom verejnosti priznali až v ten deň večer.

Aj vďaka tlaku, ktorý vyvinuli Trump, Musk a ďalší americkí konzervatívci a republikáni na majiteľov sociálnych sietí sa Mark Zuckerberg, majiteľ spoločnosti Meta (Facebook a Instagram), pred celým svetom vyviňoval z toho, že hromadne cenzuroval svoju sociálnu sieť, a viaceré platformy ako YouTube, Facebook a ďalšie zaradili nakrátko spiatočku (Blaha sa vrátil na FB, Bukovský na YouTube).

Nie je vylúčené, že táto vlna nečakanej slobody spôsobila antivlnu, ktorá môže narobiť poriadnu spúšť. Či sa rodí cunami, je ešte skoro povedať, ale bojovníci za slobodu slova vedia, že práve preto treba o tom písať.

Signály sú zatiaľ skôr malé, na prvý pohľad nenápadné správičky, ktoré na nás akoby medzi rečou v posledných dňoch pomerne často vyskakujú.

Myslím tým napríklad zmienku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde mimo svojej hlavnej témy (pravidlá spolužitia s Ruskom) volal po tvrdšej regulácii sociálnych sietí. Macron pritom vo svojej rétorike pokračoval aj na následnej návšteve Indie, kde sa vyjadril, že argumentovať slobodou prejavu v čase algoritmov je „hovadina“ (bullsh*t).

Podobne to vidí aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý zhruba v rovnakom čase povedal, že sociálne siete sú ohrozením demokracie. Alebo španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorý nedávno kritizoval Big Tech spoločnosti za to, že nezvládajú boj s dezinformáciami, za čo sa dostal do konfliktu s Muskom a Durovom (Telegram).

O niečom vypovedá aj vehementné prihlásenie sa k téme obmedzenia sociálnych sietí pre deti od nášho prezidenta Pellegriniho, ktorý vie vycítiť, kade v európskych salónoch fúka vietor. A aj to, že táto téma sa rieši prakticky vo všetkých krajinách EÚ a bola aj jednou z hlavných tém na AI Impact Summite v Indii. 

K tomu prirátajme tlak na Muskovu spoločnosť X, ktorá mala raziu vo svojej parížskej kancelárii a ktorá aktuálne vedie spor s Európskou komisiou pre porušenie už spomínaných pravidiel DSA, za čo táto platforma dostala pokutu vo výške 120 miliónov eur, ktorú však Musk odmieta zaplatiť (a v reakcii na ktorú zrušil účet Európskej komisie na X).

A tiež viacero prieskumov a článkov v progresívnych médiách na tému sociálnych sietí, ktorých výsledkom je, že Európania sa cítia veľmi ohrození Muskom, dezinformáciami a hybridnými hrozbami a podporujú EÚ v tom, aby nás pred tým všetkým ochránila. 

Prieskum, ktorý v týchto dňoch najviac rezonuje, je ten od agentúry YouGov realizovaný v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Taliansku a Poľsku, podľa ktorého si 60 až 78 percent Európanov myslí, že EÚ by mala prijať ďalšie opatrenia proti sieti X, pričom podobný podiel ľudí si želá ďalšie opatrenia aj voči iným sociálnym sieťam. 

Ťažko sa ubrániť pocitu, že za tým všetkým je vlastne mediálna masáž a umelo vytvorená debata, ktorej hlavným cieľom je legitimizovať nové obmedzenie slobody slova na sociálnych sieťach.

No a ak sa vám zdá, že to, čo sa stalo Blažekovi, je šialené, že to, ako boli na Západe ovplyvňované voľby (od laptopu Huntera Bidena až po cenzúru na slovenskom internete), nemá veľa spoločného s férovosťou a demokraciou, tak možno práve vidíme, že európske elity sa rozbiehajú do niečoho omnoho väčšieho.

Nehovoriac o počte trestov, ktorým v Británii a v Nemecku už čelia bežní používatelia.

Ak nechceme čeliť väčšej vlne, treba sa dnes zastať Blažeka a ďalších, ktorí zápasia proti internetovej presile.