Transženy sú ženy. Pozvánka do európskeho labyrintu

Možno ste na sociálnych sieťach zachytili správu, že poslanci Európskeho parlamentu v hlasovaní odmietli tvrdenie, že otehotnieť môžu len biologické ženy. A ak by ste sa pokúšali overiť toto tvrdenie a zistiť, ako v danej veci hlasovali slovenskí europoslanci, museli by ste vstúpiť do európskeho labyrintu.

Celé to začalo úplne nevinne. O kuriozitke som chcel napísať dva až tri odseky, lenže ono sa to pri týchto európskych témach vlastne nedá.

Problém napríklad je, že webové stránky európskych inštitúcií sú aj napriek rečiam o transparentnosti tie najneprehľadnejšie na svete, a nájsť na nich akúkoľvek informáciu, to je nadľudský výkon. 

Informáciu, že sociálne siete neklamali a takéto hlasovanie sa skutočne udialo, sa mi podarilo overiť pomerne rýchlo, keďže o ňom vyšiel text na portáli European Conservative. Ten obsahoval informáciu, že hlasovanie sa uskutočnilo v rámci debaty o odporúčaniach Európskeho parlamentu pre Radu EÚ o prioritách EÚ na 70. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien. 

Bolo teda potrebnú vstúpiť hlbšie do internetových útrob. Poučený príbehom mytologického Thésea, ktorý by sa bol v Minóovom labyrinte sám stratil, predpísal som si trpezlivosť. 

Z článku v European Conservative vyplynulo, že správu s odporúčaniami pre Radu vytvorila španielska europoslankyňa Lina Gálvez z frakcie socialistov. Kolegovia si všimli, že Európsky parlament Rade odporúča:

„Zdôrazniť význam úplného uznania transrodových žien ako žien a uviesť, že ich začlenenie je nevyhnutné pre účinnosť všetkých politík v oblasti rodovej rovnosti a boja proti násiliu.“

Inak povedané, Európsky parlament odporúča pristupovať k biologickým mužom rovnako ako k ženám. A žiada, aby EÚ aktívne presadzovala tento postoj aj na medzinárodných fórach.

European Conservative čitateľa upokojuje, že ide iba o formálne odporúčanie Rade a dokument nie je záväzný. Na druhej strane pripomína, že ide o politické stanovisko, ktoré môže ovplyvniť diplomatické kroky a formovať budúce legislatívne iniciatívy.

Napokon z textu vyplýva, že hlasovanie o tom, že otehotnieť môžu len biologické ženy, sa na rokovanie dostalo na návrh europoslancov z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorí to chceli vložiť do Gálvezovej správy. Ich návrh však neprešiel, pretože zaň hlasovalo len 200 poslancov. Proti bolo 233 a 107 sa zdržalo.

Uznáte, že každého zaujíma, ako hlasovali naši poslanci.

Tu však narazíte do steny. Druhý a omnoho ťažší oriešok je zistiť, ako naši europoslanci hlasovali. Ak sa o to snažíte, pochopiteľne, idete na stránku Európskeho parlamentu a nájdete podstránku týkajúcu sa hlasovaní.

V deň, keď som sa o to pokúšal, tam však dané hlasovanie ešte nebolo. Skúšal som preto zistiť, či sa výsledky nedajú nájsť aj niekde inde. Takto som sa dostal k stránke Mepwatch.eu, ktorá monitoruje hlasovania v Európskom parlamente. Tu už výsledky boli zverejnené, no ku Gálvezovej správe tam svietilo až 53 hlasovaní.

Postupne som ich preklikával a snažil sa zistiť, o čom vlastne sú. Dospel som k záveru, že najjednoduchší spôsob, ako v tej kope nájsť, čo hľadám, bude, ak sa zameriam na výsledok hlasovania, ktorý som už poznal. Ani v jednom prípade sa však výsledky nezhodovali.

O pár hodín som skúsil šťastie znovu na stránke Európskeho parlamentu, kde sa už medzičasom výsledky objavili, pre istotu bolo k danému bodu zobrazených až 98 (!) hlasovaní. Poučený predchádzajúcou skúsenosťou som hľadal dotyčné hlasovanie podľa počtu hlasov. Napriek tomu som sa o hlasovaní našich europoslancov zase nič nedozvedel. V tomto prípade sa tu výsledok nedal rozkliknúť, takže sa ani nedalo pozrieť, ako ktorý europoslanec hlasoval.

Podobne to skončilo, keď som sa preklikol na hlasovanie podľa mien, kde sa mi zobrazilo už len 57 riadkov. Ani tu sa však nedalo zistiť hlasovanie našich europoslancov v prípade pozmeňujúceho návrhu o možnosti otehotnieť.

Podarilo sa mi však nájsť výsledok konečného hlasovania o návrhu uznesenia ako celku. Za návrh sa vyslovili piati europoslanci z PS: Cifrová Ostrihoňová, Ódor, Wiezik a Yar. Za bol aj Ondruš z Hlasu. Proti boli Mazurek a Uhrík z Republiky, Lexmann z KDH a Laššáková zo Smeru. Jej stranícka kolegyňa Roth Neveďalová sa zdržala. Ostatní naši europoslanci (Kaliňák, Blaha, Hojsík) nehlasovali.

Otázkou však stále zostávalo, za čo alebo proti čomu títo poslanci vlastne hlasovali, respektíve čo v prípade ďalších 97 hlasovaní odmietli alebo prijali.

Pokúšal som sa to zistiť podľa vysvetľujúcich údajov, ktoré sa nachádzali pod tabuľkou s hlasovaniami. Tieto vysvetlivky však mali „len“ 87 riadkov, čo znamená, že ich počet bol iný ako počet hlasovaní, takže mi to opäť veľmi nepomohlo. Navyše, nikde v týchto vysvetlivkách, kde boli zrejme aj pozmeňujúce návrhy, nebola zmienka o tehotenstve ako výsade žien. A nápomocné mi neboli ani ostatné vysvetlivky. Musí existovať nejaký iný kľúč, pomocou ktorého sa dajú tieto dve tabuľky spojiť, mne sa ho nájsť nepodarilo.

Skúsil som postupovať ešte iným spôsobom – nájsť text uznesenia, ako aj jednotlivé pozmeňujúce návrhy niekde inde na stránke Európskeho parlamentu, a pokúsiť sa ich spojiť so skratkami v tabuľke s hlasovaniami.

Išiel som teda znova na hlavnú stránku, odkiaľ som sa preklikal k predloženým textom a tam našiel aj spomínaný dokument. Tu sa mi podarilo nájsť nielen schválený text a viaceré pozmeňujúce návrhy (nie však všetky), ale aj prepis rozpravy a výsledky hlasovania.

Nechcem vás zbytočne napínať, hneď priznávam, že som sa znova preklikal len k už spomínanej tabuľke s 98 riadkami, pričom ten o tehotenstve biologických žien opäť nezobrazoval výsledky hlasovania podľa mien.

Po istom čase sa mi však podarilo dešifrovať 18 hlasovaní, ktoré sa týkali pozmeňujúcich návrhov. Zistil som, že tie možno v tabuľke rozpoznať podľa značky v stĺpci číslo 2. Z toho vyplýva, že hlasovanie, ktoré som našiel podľa výsledku, je skutočne to, ktoré som hľadal. O čom bolo zvyšných 79 hlasovaní, s určitosťou povedať neviem.

Z dokumentov na stránke EP ďalej vyplynulo, že pozmeňujúce návrhy podali hlavne europoslanci z frakcií ECR a Patrioti pre Európu. Snažili sa v nich napríklad dostať do správy odvolávku na správu vyslankyne OSN pre práva žien, ktorá kritizuje hnutie trans (neprešlo, nedá sa skontrolovať, kto ako hlasoval). Alebo vetu, že „v rámci inštitúcií existuje naratív, ktorý znevažuje materstvo, pretože ho považuje za prekážku kariéry žien a záťaž pre ich osobný život“, čo podľa poslancov „prispieva k poklesu pôrodnosti, ako aj dehonestácii žien“ (neprešlo, tu nie je uvedený ani počet hlasov). Prípadne do nej chceli zahrnúť vetu odsudzujúcu surogátne materstvo (neprešlo, opäť bez čísel).

Jediné, čo sa spomedzi pozmeňujúcich návrhov podarilo presadiť, je zmienka, že EP odporúča Rade „zdôrazniť význam podpory verejných politík, ktoré presadzujú a podporujú materstvo“. Za ňu hlasovalo 315 europoslancov (mená opäť nevieme).

Jedno z mála hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, pri ktorých sú dostupné aj mená, sa týka snahy poslancov z frakcie Patrioti pre Európu, ktorí sa snažili odstrániť zmienku, že EP zaväzuje Radu k „feministickej zahraničnej, rozvojovej a bezpečnostnej politike, ktorá bude inkluzívna a prierezová a bude uprednostňovať ženy a obhajcov ľudských práv LGBTIQ+ osôb“.

Patrioti navrhli alternatívny text, v ktorom by EP zaviazal členské štáty k politike, ktorá uprednostňuje ochranu žien a obhajcov ľudských práv pred „diktátorskými, totalitnými a mizogýnnymi režimami“, pričom tá by mala vychádzať zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a bola založená na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti.

Ani tento pozmeňujúci návrh však neprešiel. Podporilo ho len 160 europoslancov. Spomedzi slovenských len Uhrík, Ondruš, Laššáková a Roth Neveďalová. Proti boli Lexmann, Yar, Ódor, Wiezik a Cifrová Ostrihoňová. Ostatní nehlasovali.

Čo sa týka správy ako celku, v podstate sa jedná o typický bruselský, ideologický až extrémne vyhranený text, čo ukazuje už zmienená pasáž o feministickej zahraničnej či bezpečnostnej politike. Je nesmierne dlhý, účelovo sa odvoláva na desiatky ďalších dokumentov, no tie, ktoré autorke nevyhovujú, vynecháva. 

Okrem zmienky o trans ženách a o uprednostňovaní LGBTIQ+ obhajcov obsahuje napríklad aj požiadavka na ich financovanie a právnu ochranu. EP rovnako navrhuje Rade, aby sa postavila „do čela celosvetového boja proti odporu voči rodovej rovnosti“ a navyše dôrazne odsúdila útoky „protirodových a protiprávnych hnutí, ktoré šíria lži, podkopávajú demokraciu a útočia na práva žien a LGBTIQ+ osoby“. Inak povedané, na všetko konzervatívne.

Taktiež je tu výzva všetkým krajinám, aby prijali Istanbulský dohovor. Tiež sa volá po väčšom zastúpení žien v spoločnosti a vo vrcholových funkciách, a to najmä v súdnictve a celkovo v právnickom prostredí, a tiež v zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike.

Samostatnou kapitolou sú potraty. Správa pripomína, že EP v apríli 2024 žiadal zaradiť potrat do Charty základných práv EÚ. Ďalej sú tu zmienky o tom, že ak niekto odmieta potraty, tak vlastne pácha „rodovo podmienené násilie“ a že potraty sú súčasťou „reprodukčnej a sexuálnej zdravotnej starostlivosti“. Preložené do ľudskej reči, volá sa tu po kriminalizácii ľudí odmietajúcich potraty.

Zaujímavé je, že slovo tehotenstvo sa v správe spomína len v súvislosti s potratom. Materstvo sa spomína len raz, aj to len vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sme už spomínali.

Z dokumentov vyplýva aj to, že spomedzi slovenských europoslancov mala pri tvorbe správy najväčšie slovo Lucia Yar z PS, ktorá je členkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, kde sa dokument pripravoval.

Yar správu podporila už na gestorskom výbore. S príspevkom taktiež vystúpila v rozprave k tomuto bodu. Bolo to pomerne bizarné, lebo Yar v ňom spomínala Epsteinove spisy, ktoré spojila s bohatými a mocnými mužmi, „často s tradičnými hodnotami“. Hovorila tiež o spojení s Európou, často na „najvyšších miestach v politike a diplomacii“.

Je otázne, či si to Yar nevšimla, alebo je za tým niečo iné, no ľudia, ktorí sa najviac spomínajú v Epsteinových spisoch, sú práve z jej politického prostredia. Ak hovoríme o bohatých a mocných mužoch, tak to bol napríklad veľký podporovateľ progresívnych politík Bill Gates. 

Ak už je reč o mužoch z diplomacie alebo politiky, tak pripomeňme, že stolička sa pre Epsteinove spisy triasla najmä pod britským progresívnym premiérom Starmerom pre jeho blízkeho spolupracovníka Petra Mandelsona, ktorý mal s Epsteinom čulé styky a vybavoval mu víza do Ruska.

Aj toto vystúpenie však dotvára pocit rozčarovania, ktorý získa človek, ak sa pokúsi nestratiť v labyrinte internetových chodieb Európskej únie.

Ani náhodou tu nejde o pokrok či príklad pre národné štáty. Máme tu do činenia s niečím úplne iným. Odpoveď na otázku, či je to celé zámer, ponechám na diskusiu pod článkom.

Isté je, že šialená byrokratizácia spôsobuje, že orientovať sa v tomto svete je také náročné, že snaha zistiť jednoduchý údaj zaberie hodiny a hodiny, možno celý deň. Pri tom narazíte na extrémnu a od reality odtrhnutú orwellovskú novoreč, v ktorej sa za diskrimináciu považuje, ak sa chlap nemôže prehlásiť za ženu. A v ktorej je zabitie nenarodeného dieťaťa súčasťou zdravotnej starostlivosti a ľudským právom.

Keď to človek vidí, už ho neprekvapí, že niekto, kto celé dni žije v týchto chodbách, verí tomu, že kauzy Epsteina sa týkajú ľudí „s tradičnými hodnotami“. Labyrinty sa vždy robili preto, aby sa v nich dalo stratiť.