Z práva sa stáva trhací kalendár

V posledných dňoch sledujeme prakticky na celom Západe bezprecedentný rozklad práva, ktorý sa týka tak medzinárodných vzťahov, ako aj domácej politiky.

Nejde totiž len o to, čo predviedli USA vo Venezuele alebo voči Grónsku. To isté, len v menšom, sa odohráva aj na Slovensku.

Typickým príkladom je vývoj posledných dní, keď sme sa dozvedeli, že prokuratúra zastavila stíhanie členov bývalej vlády za protiústavné odovzdanie národnej výzbroje Ukrajine a popri tom sme sledovali grotesku v parlamente.

Začnime Naďom a spol., pri ktorých prokurátor nielenže zastavil stíhanie, ale aby situáciu ešte vyhrotil, Naďa provokatívne označil za „dobrého hospodára“.

Nechajme teraz bokom debaty o tom, že viaceré údajne nefunkčné migy zo Slovenska odleteli a niektoré na Ukrajine zrejme plnia úlohy dodnes. Rovnako tak to, že podľa medzivládnej zmluvy mala výzbroj, ktorú sme Ukrajine odovzdali, hodnotu približne pol miliardy eur a podľa NKÚ dokonca až 700 miliónov. A aj to, že z peňazí, ktoré nám boli sľúbené, sme doposiaľ videli len odrobinky a viac zrejme ani neuvidíme.

To všetko je totiž tá menej podstatná časť debaty.

Jadrom problému je, že Hegerova vláda rozhodla o odsune vojenskej techniky v čase, keď bola odvolaná. A v takomto prípade podľa ústavy (čl. 115 ods. 3) nemôže robiť rozhodnutia „o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“. Inak povedané, môže kúriť, svietiť a pripraviť krajinu na voľby.

Pripomeňme, že takéto ustanovenie má svoju logiku, pretože slúži práve na to, aby si vláda bez opory v parlamente umelo nepredlžovala svoje funkčné obdobie (čo hegerovci takisto bez problémov porušili).

Naď a spol. sa pri odsune vojenskej techniky odvolávali na prezidentku a aj na akúsi právnu analýzu, ktorá sa však v riadne podpísanej úradnej dokumentácii nikdy nenašla. Naopak, existovalo množstvo právnych interpretácií, ktoré od začiatku poukazovali na to, že Hegerova vláda konala protiústavne, v rozpore so zákonom. 

Za normálnych okolností by mali preto Naď a spol. po zmene vlády za takéto protiprávne konanie zaplatiť. Nie preto, že máme krvavé oči a chceme niekoho vidieť vo väzení, ale preto, že pravidlá musia platiť pre každého, inak hrozí rozpad spoločnosti (k tomu o chvíľu).

Deje sa však presný opak a problém s rešpektovaním práva sa nerieši, ale kopí.

Príkladom je aj aktuálne dianie v parlamente. Ten v podstate celý uplynulý týždeň rokoval o vyslovení nedôvery vláde a o odvolávaní ministrov. A rokovať o tom bude ešte niekoľko dní, pretože Národná rada po rokovaní o vyslovení nedôvery vláde pokračuje v rozprave o odvolávaní ďalších siedmich (!) ministrov.

Dôvodom je, že vládna koalícia všetky tieto návrhy opozície počas posledného roka postupne odkladala a pustila ich až teraz. Všetky naraz.

Samozrejme, zákony jej to formálne umožňujú, pretože parlamentná väčšina má možnosť meniť program schôdze. Pritom, ak by sa odvolávanie zo závažných dôvodov posunulo o mesiac, dalo by sa to pochopiť. V tomto prípade však došlo až pri piatich návrhoch o odsunutie odvolávania v trvaní až približne jedného roka. 

V prípade ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka bol návrh podaný dokonca ešte 4. decembra 2024. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde bol podaný 22. januára 2025. Budúci týždeň uplynie rok aj od podania návrhu na odvolanie v prípade dvojice Taraba –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Šimkovičová a v marci to bude rok od podania návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi Kaliňákovi.

Umožniť opozícii pristúpiť k rokovaniu o odvolávaní po roku od podania návrhu je výsmech jej zákonným právomociam. 

Pritom predpokladané následky sú zjavné. Ak sa zmení vláda a ku kormidlu sa dostane akákoľvek iná partia, čo jej bude brániť robiť to isté? Veď bude mať po ruke výbornú výhovorku, že tento precedens predsa nastolila predchádzajúca vládna väčšina.

Problém s pošliapavaním vlády práva, ktorý by sa mal riešiť, sa teda namiesto toho násobí. A zrejme sa aj ďalej bude násobiť.

Lenže ak nevládne právo, prichádza doba, keď platí právo silnejšieho. Ak totiž neexistujú štátom vymožiteľné pravidlá, nastupujú zbrane, peniaze, kamarátstva, ostré lakte, väčšina. Skrátka, spoločnosť sa zvlčí. A na tento stav najviac doplácajú tí najslabší – teda obyčajní občania ako ja a vy, ktorí sa nevedia domôcť spravodlivosti.

Preto všetci ideoví zakladatelia moderných demokracií, ako Montesquieu či americkí federalisti, tak dbali na dodržiavanie vlády zákona. Preto v demokraciách nevyhnutne musí existovať funkčný systém bŕzd a protiváh.

Ako to vyzerá, keď sa tento systém zrúti, môžeme v posledných dňoch sledovať v Minneapolise, kde občania bojujú proti vlastnej polícii a polícia proti vlastným občanom, a to brutálne, zbraňami s ostrými nábojmi.

Spoločnosť, v ktorej nevládne právo, sa skrátka buď rozpadne, alebo smeruje k dopytu po vláde jedného muža.

Pošliapavanie práva Hegerovou vládou pripomína, že to nie je otázka len posledných mesiacov, ale ide o dlhodobý proces, ktorý urýchlila najprv masová migrácia, potom pandémia či vojna na Ukrajine a rovnako tak aj aktivisticko-progresívnymi elitami vedená vojna proti slobode prejavu vlastných občanov.

Problémom je, že sa zatiaľ nenašiel nikto, kto by tento proces rozkladu zvrátil. Naopak, zdá sa, že jazda v aute bez bŕzd sa zrýchľuje.