Trump: Americké námorníctvo začne blokádu Hormuzského prielivu

Spojené kráľovstvo sa nezapojí do blokády Hormuzského prielivu iniciovanej prezidentom USA Donaldom Trumpom v reakcii na mierové rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré sa skončili bez dohody. Informovali o tom stanice BBC a Sky News.

Hovorca britskej vlády uviedol, že prieliv „nesmie byť predmetom spoplatňovania“ a že Londýn spolupracuje s Parížom a ďalšími partnermi na „koalícii na ochranu slobodnej plavby“. Dodal, že „naďalej podporujeme... otvorenie Hormuzského prielivu, čo je naliehavé pri podpore globálnej ekonomiky“. BBC a Sky News tieto vyjadrenia vnímajú tak, že Británia sa nepripojí k blokáde lodí, ktoré bude Teherán púšťať cez prieliv.

Líder Liberálnych demokratov Ed Davey vyzval premiéra Keira Starmera, aby vylúčil, že „sa Spojené kráľovstvo pripojí k najnovšej eskalácii Donalda Trumpa v jeho nezmyselnej vojne.“ Zároveň dodal, že „Spojené kráľovstvo by malo spolupracovať s ďalšími krajinami na tom, aby sa USA a Irán vrátili k rokovaciemu stolu, a nie prilievať olej do ohňa vojny,“ uviedol na sieti X.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu uviedol, že vojenské jednotky eliminovali hrozbu akejkoľvek invázie militantov z proiránskeho libanonského militatného hnutia Hizballáh. Netanjahu to povedal počas návštevy izraelských jednotiek na juhu Libanonu.

„Vojna pokračuje vrátane bezpečnostnej zóny v Libanone,“ povedal vo videu, ktorý zverejnil jeho úrad. Na zázname je Netanjahu s nepriestrelnou vestu a obklopený vojakmi.

„Vidíme, že sme zmarili hrozbu invázie z Libanonu cez túto bezpečnostnú zónu,“ uviedol premiér. Zároveň dodal, že pri návšteve vojakov na juhu Libanonu ho sprevádzal minister obrany Jisrael Kac.

Prezident USA Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty uvalia na Čínu „ohromujúce“ clo vo výške 50 percent, ak by Peking poskytol vojenskú pomoc Iránu počas prímeria na Blízkom východe. „Ak ich pri tom prichytíme, dostanú 50-percentné clo, čo je ohromná, naozaj ohromná suma,“ povedal pre stanicu Fox News, píše TASR.

„Počúvam správy o tom, že Čína dodáva rakety odpaľované z ramena,“ povedal Trump, pričom zrejme odkazoval na správu stanice CNN, podľa ktorej Peking pripravuje dodávky prenosných protilietadlových systémov známych ako MANPADS. „Možno to na začiatku trochu robili, ale teraz si nemyslím, že by to robili,“ dodal.

CNN informovala, že americké spravodajské služby naznačujú, že Čína pripravuje dodávku nových systémov protivzdušnej obrany Iránu počas najbližších týždňov. Uviedli to pre ňu tri zdroje oboznámené so spravodajskými informáciami.

Hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone na túto správu reagoval, že „Čína nikdy neposkytla zbrane žiadnej strane konfliktu, tieto informácie nie sú pravdivé. Vyzývame americkú stranu, aby sa zdržala nepodložených obvinení, škodlivého spájania súvislostí a senzáciechtivosti“.

Trump pritom už v pondelok 6. marca naznačil, že stíhačka F-15 zostrelená v predchádzajúcom týždni nad Iránom, bola zasiahnutá „ručnou, z ramena odpaľovanou tepelne navádzanou raketou“, pričom Teherán uviedol, že použil „nový“ systém protivzdušnej obrany. Nie je však jasné, či išlo o zariadenie čínskej výroby.

Ako uvádza CNN, čínske spoločnosti naďalej predávajú Iránu sankcionované technológie dvojitého použitia, ktoré mu umožňujú pokračovať vo výrobe zbraní a zlepšovať navigačné systémy. Priame dodávky zbraňových systémov zo strany čínskej vlády by však predstavovali novú úroveň podpory.

Vojna s Iránom stála Izrael doteraz približne 35 miliárd šekelov (takmer 9,9 miliardy eur). Vyplýva to z predbežného odhadu ministerstva financií zverejneného v nedeľu. Informoval o tom portál Times of Israel.

Prevažnú časť nákladov tvorí odhadovaných 22 miliárd šekelov (okolo 6,2 miliardy eur) vyčlenených pre ozbrojené sily (IDF), ministerstvo obrany, ministerstvo národnej bezpečnosti a ďalšie bezpečnostné zložky. Táto suma už bola zahrnutá do výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2026 pre ministerstvo obrany.

Na 12 miliárd šekelov sa odhadujú celkové výdavky na kompenzačné programy za priame škody spôsobené raketami, výpadky výroby v podnikoch a neplatené voľno pre zamestnancov.

Ďalšia miliarda šekelov (okolo 3,4 miliardy eur) bola vynaložená na chod nemocníc, civilnú ochranu a výdavky pre ministerstvo sociálnych vecí.

Minister financií Bezalel Smotrič v tejto súvislosti konštatoval, že kľúčovým faktorom úspechu vojenskej operácie voči Iránu bolo fungovanie ministerstva financií a zodpovedné riadenie ekonomiky krajiny.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf, ktorý viedol iránsku delegáciu na mierových rozhovoroch v Islamabade, pripísal ich neúspech tomu, že predstaviteľom USA sa na nich nepodarilo získať dôveru Iránu. Uviedol to v sérii príspevkov na sieti X, informovala agentúra AFP. K neúspešným rokovaniam, ktoré sa skončili po 21 hodinách, sa vyjadrili aj ruský prezident Vladimir Putin, Európska únia a Omán.

„Moji kolegovia v iránskej delegácii... predložili konštruktívne návrhy, ale druhá strana v tomto kole rokovaní nakoniec nedokázala získať dôveru iránskej delegácie,“ uviedol Kálíbáf. Irán podľa neho prišiel na rokovania s „dobrou vôľou a odhodlaním“, no vzhľadom na skúsenosti z dvoch predchádzajúcich vojen a porušenia sľubov zo strany USA nemá vo Washington žiadnu dôveru.

Kálíbáf tvrdí, že Teherán predložil 168 konštruktívnych návrhov, ale americká strana ho nedokázala presvedčiť. USA podľa neho rozumejú „logike a princípom“ Iránu a je na nich, aby sa rozhodli, či si dokážu získať jeho dôveru. Poznamenal, že diplomacia je pre Irán popri vojenských prostriedkoch ďalšou metódou na zabezpečenie jeho práv. Šéf iránskeho parlamentu sa poďakoval „bratskému“ Pakistanu za to, že sprostredkoval historické rokovania s USA bol ich hostiteľom.

Bývalý iránsky minister zahraničných vecí Muhammad Džavád Zaríf, ktorý viedol delegáciu svojej krajiny na rokovaniach o jadrovom programe Teheránu v roku 2015, považuje za príčinu neúspechu rokovaní pokusy USA „diktovať“ podmienky. „Žiadne rokovania – aspoň nie s Iránom – nebudú úspešné na základe ‚našich/vašich podmienok‘,“ uviedol Zaríf, jeden z architektov jadrovej dohody so Spojenými štátmi a ďalšími svetovými mocnosťami, od ktorej v roku 2018 odstúpil americký prezident Donald Trump, v príspevku na sieti X. „Spojené štáty musia pochopiť: Iránu nemôžu diktovať podmienky. Nie je neskoro sa to naučiť. Ešte nie,“ dodal Zaríf.

Šéf Kremľa Vladimir Putin v nedeľňajšom telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom povedal, že je pripravený zapojiť sa do úsilia o dosiahnutie mieru na Blízkom východe. „Vladimir Putin zdôraznil svoju pripravenosť naďalej napomáhať hľadaniu politického a diplomatického riešenia konfliktu a byť sprostredkovateľom v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe,“ píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Hovorca EÚ pre zahraničné veci Anouar El Anouni po neúspešných rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom uviedol, že diplomacia je „nevyhnutná na vyriešenie všetkých zostávajúcich otázok“. Zároveň ocenil Pakistan za jeho sprostredkovateľské úsilie.

Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí v nedeľu vyzval na ďalšie rokovania medzi Iránom a USA a na predĺženie prímeria. „Aby sa dosiahol úspech, každá strana bude možno musieť urobiť bolestivé ústupky, ale to nie je nič v porovnaní s bolesťou z neúspechu a vojny,“ napísal v príspevku na sieti X.

Americké námorníctvo začne blokovať „všetky lode“, ktoré sa pokúsia vstúpiť do Hormuzského prielivu alebo z neho odísť, vyhlásil v nedeľu prezident USA Donald Trump. „Nariadil som nášmu námorníctvu, aby vyhľadávalo a zastavovalo každé plavidlo v medzinárodných vodách, ktoré zaplatilo Tehránu poplatok,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social. Iránske Revolučné gardy (IRGC) v nedeľu uviedli, že bezpečnostné sily majú Hormuz úplne pod kontrolou a varovali, že nepriatelia sa v prípade akéhokoľvek nesprávneho kroku ocitnú v ich „smrteľnom víre“.

Šéf Bieleho domu sa vo svojom príspevku vrátil aj k americko-iránskym rokovaniam v pakistanskom Islamabade, ktoré sa skončili bez dohody o ukončení vojny s Iránom. Trump tvrdí, že by mohol hovoriť o „mnohom“, čo delegácie oboch krajín dosiahli, ale dôležitá je pre neho len jedna vec, že „IRÁN NIE JE OCHOTNÝ VZDAŤ SA SVOJICH JADROVÝCH AMBÍCIÍ!“, napísal.

Všetky body, na ktorých dosiahli delegácie zhodu, sú podľa amerického prezidenta lepšie ako pokračovanie vojenských operácií, ale zároveň sú podľa neho bezvýznamné v porovnaní s tým, že jadrový potenciál „bol v rukách takých nestálych, problematických a nepredvídateľných ľudí“. V rozhovore pre stanicu Fox News povedal, že mierové rokovania boli na konci „veľmi priateľské“.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján reagoval, že americké dvojité štandardy a „totalitarizmus“ sú najväčšími prekážkami dohody, informovali iránske štátne médiá. Pezeškiján v telefonáte ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že Irán je „plne pripravený“ dosiahnuť „vyváženú a spravodlivú dohodu“, uviedla tlačová agentúra Tasním. „Ak sa USA budú držať medzinárodných právnych rámcov, dosiahnutie dohody nie je ďaleko,“ dodal.

Trump však oznámil, že s okamžitou platnosťou námorné sily Spojených štátov začnú s blokádou všetkých lodí, ktoré sa pokúsia vstúpiť do Hormuzského prielivu alebo ho opustiť. Dodal pritom, že v určitom bode sa dostanú do situácie, keď „všetci budú môcť vojsť, všetci budú môcť odísť“.

Pre Fox News zároveň tvrdil, že „mnohé krajiny nám budú pomáhať“ pri prielive, a že Spojené kráľovstvo a ďalšie štáty tam posielajú svoje mínolovky. Američania totiž majú začať ničiť míny, o ktorých Iránci tvrdia, že ich rozmiestnili v Hormuze.

Námorné velenie IRGC v príspevku v perzštine na sieti X uviedlo, že „všetka doprava... je úplne pod kontrolou (iránskych) ozbrojených síl,“ v reakcii na slová Trumpa. „Nepriateľ sa ocitne v smrteľnom víre v prielive, ak urobí nesprávny krok,“ dodalo.

Prezident USA zároveň obvinil Teherán z vydierania celého sveta. Námorným silám preto nariadil, aby zastavili každú loď v medzinárodných vodách, ktorá zaplatí Iránu poplatok. „Nikto, kto zaplatí nelegálny poplatok, nebude mať zaistenú bezpečnú plavbu po otvorenom mori,“ uviedol.

Libanonské militantné hnutie Hizballáh v nedeľu poprelo akúkoľvek spojitosť s bunkou, ktorú sýrske úrady obvinili z plánovania útoku na nemenovaného náboženského predstaviteľa krajiny v Damasku.

Sýrske ministerstvo vnútra v sobotu oznámilo, že bezpečnostné sily sledovali osobu - ženu - pri pokuse „umiestniť výbušné zariadenie pred dom náboženskej osobnosti“ v blízkosti kostola v damaskej štvrti Báb Túmá. Bezpečnostné zložky zasiahli, zariadenie zneškodnili a zatkli všetkých piatich členov bunky.