Zásadný argument proti novému Občianskemu zákonníku

Návrh Občianskeho zákonníka pripravila rekodifikačná komisia zložená najmä z odborníkov na občianske právo. Chýbali v nej však zástupcovia, ktorí by strážili hodnotové ukotvenie nového kódexu, najmä v oblasti rodinného práva. Na stole je teda návrh zákonníka, ktorý má zrušiť Zákon o rodine a rodinné právo preniesť do nového kódexu. Popri tom sa navrhuje, aby sa jednotlivé normy menili spôsobom, ktorý rodinu poškodí.

V častiach upravujúcich rodinné právo sa vychádza z celkom iného pohľadu na rodinu, ako toho klasického, ktorý ešte stále cítiť z dnešného Zákona o rodine.

Treba priznať, že návrh v niečom naozaj odzrkadľuje trendy dnešnej spoločnosti – spoločnosti s nízkou sobášnosťou a vysokou rozvodovosťou, kde sa stále viac detí rodí mimo manželstva, kde veľká časť ľudí netuší, čo má manželstvo spoločné s rozdielnosťou pohlaví, kde dieťa nie je dar, ale tovar. Hovoríme o spoločnosti, v ktorej sa za rodinu považuje všeličo možné, len nech sa to dá ľahko zrušiť. Otázka však je, či práve týmto neblahým trendom má nový zákon nadbiehať a ešte viac ich prehlbovať.

Zaradenie rodinného práva do veľkého Občianskeho zákonníka je problém sám o sebe. Dnes máme v Zákone o rodine základné zásady, s ktorými sa do budúcna nepočíta. Medzi tými zásadami je aj pravidlo, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Je tam zásada, že rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti, aj to, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.

V novom Občianskom zákonníku sa už tieto zásady nenachádzajú. Namiesto nich sú tam zásady, ktoré dávajú široký priestor upraviť si pomery podľa vlastného uváženia. A interpretovať zákonník v súlade s judikatúrou európskych súdov.

Nový Občiansky zákonník je novinkou aj v tom, že spája obsah občianskeho zákonníka s obchodným zákonníkom do jedného celku. Do týchto typov vzťahov vstupujú strany slobodne, aby riešili parciálne potreby s cieľom získať benefit pre seba samého. Dnes si kúpim topánky v tomto obchode, lebo sa mi páčia a sú za dobrú cenu, ale nabudúce si ich kúpim inde. Dnes som zašiel na obed tu, zajtra pôjdem tam. Keď sa stretne ponuka s dopytom, vznikne kontraktuálny vzťah. Každý sa snaží získať pre seba nejaký osoh, zisk či potešenie. Keď sa nájde lepší zmluvný partner, jeden vzťah sa ukončí, a začne sa iný.

Tento princíp sa stal základom nového Občianskeho zákonníka a v čl. 2 (Princíp autonómie vôle) je vyjadrený nasledovne:

„Každý si môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti, ak to zákon nezakazuje a ak pri tom neprimerane nezasiahne do práv a dôstojnosti iných.“ Pri podnikateľských vzťahoch má tento princíp rozhodne svoje opodstatnenie. Avšak jeho aplikácia na rodinné vzťahy môže napáchať obrovské škody.

Funkčná rodina nestojí na takýchto kontraktuálnych vzťahoch. Rodinné vzťahy – teda vzťahy medzi manželmi, a vzťahy medzi rodičmi a deťmi – sú založené na láske, obetavosti a oddanosti. Pre rodinu nie je kľúčové slovo „ja“, ale „my“. Nejde tu o krátkodobé, prchavé a nahraditeľné vzťahy, ktoré vznikajú a zanikajú podľa toho, ako sa mi to práve hodí. Dobré rodinné vzťahy sa nezaobídu bez potlačenia svojich potrieb v prospech spoločných potrieb. Takzvaná kríza rodiny, v ktorej sa naša spoločnosť nachádza, je dôsledkom práve nazerania na rodinu cez optiku kontraktualizmu, teda sledovania najmä svojho prospechu, a nie prospechu rodiny ako celku.