ETS2 klíme poškodí, ľudí zaťaží

Obchodovanie s emisiami je snaha znižovať emisie na trhovom princípe, no ak sa uplatní len v Európe, bude jeho efekt presne opačný – množstvo emisií celosvetovo stúpne.

ETS v skratke znamená Emission Trading System (Systém obchodovania s emisiami), bol zavedený v roku 2005 a začal obmedzovať (teda znižovať) množstvo emisií na trhovom princípe. To funguje tak, že EÚ stanovila celkový počet povolených emisií na cca 1,5 miliardy, respektíve 1 500 miliónov ton. Zároveň boli vystavené takzvané povolenky (alebo aj certifikáty) na emisiu CO₂ (a aj iných plynov), ktoré si musel kúpiť každý energetický zdroj s výkonom nad 20 megawattov. To sa týkalo asi 40 percent celkových vtedajších emisií.

Inak povedané, každá elektráreň s výkonom nad 20 MW si od roku 2005 musí nakúpiť povolenky na každú tonu CO₂, ktorú vyprodukuje. Tieto povolenky nakupuje na voľnom trhu a zároveň každým rokom klesá ich celkové množstvo. Toto je v zásade dobrý a funkčný trhový princíp.

Ak sa dívame len na EÚ, tak ETS je veľký úspech. Od roku 2005 kleslo množstvo emisií všetkých zdrojov, ktoré spadajú pod ETS o cca 50 percent, to je cca 750 miliónov ton CO₂. Fantázia – počet emisií klesol a zároveň sa vyzbierajú v celej EÚ ročne desiatky miliárd eur na rôzne enviroprojekty.

Lenže, toto je len povrchný pohľad. Emisie, ako aj celkovú klimatickú situáciu nemá zmysel sledovať len v EÚ, dôležitý je pohľad na celý svet – a tam to vyzerá biedne. Najprv však trochu ekonómie.

Európska únia produkuje len cca 8 percent celosvetových emisií, takže aj keby hneď klesli emisie v EÚ na nulu, celosvetové emisie by klesli len zo 100 na 92 percent, čo je v podstate nič.

Avšak, keď EÚ zníži emisie CO₂, lebo spáli menej uhlia, menej plynu, menej nafty a olejov, tak logicky spotrebuje aj menej zdrojov. Čo spravia výrobcovia týchto zdrojov? Teda ako budú na nižšiu spotrebu reagovať ropné koncerny, plynárenské spoločnosti, firmy, ktoré ťažia uhlie? Veď do ťažby, spracovania a distribúcie investovali miliardy eur a tieto kapacity chcú a budú využívať.

Výrobcovia fosílnych zdrojov budú úplne logicky a zákonite hľadať iné možnosti odbytu pre svoje produkty. Podľa zákona o ponuke a dopyte logicky a zákonite znížia ceny svojich produktov. Lebo za dnešné ceny predajú mimo EÚ dnešné množstvá produktov a ak chcú mimo EÚ predať o 8 percent viac (ktoré dnes predávajú v EÚ), tak musia znížiť cenu. Ak znížia cenu, budú mať menšie zisky a to povedie k vyššej produkcii.

Nová rovnovážna cena tak bude nižšia ako dnes a k tejto cene prislúchajúce množstvo bude vyššie ako dnes. Zvyšok sveta nebude odoberať (a spaľovať) len to, čo odoberá dnes, a to, čo odoberá dnes EÚ, ale ešte niečo navyše, lebo veď cena za jednotku bude nižšia ako dnes.