Odišiel veľký a mimoriadny človek
Kardinál Duka bol veľký a mimoriadny človek a jeho odchod je veľkou stratou nielen pre katolícku cirkev, ale aj pre nás všetkých. Pre celú našu krajinu.
V posledných desaťročiach bol jednou z najvýraznejších osobností, ktoré naša krajina mala. Jeho význam a vplyv ďaleko presahoval katolícku cirkev. Bol v tom najlepšom slova zmysle verejným činiteľom. Dominik Duka bol však nielen veľký, ale aj dobrým a láskavým človekom. Považoval som za mimoriadnu česť, že sme sa dobre poznali a pomerne často stretávali. Navštívil som ho pred niekoľkými dňami v Ústrednej vojenskej nemocnici. Bol plný elánu a veril, že sa do bežného, aktívneho života vráti.
Aj keď má katolícka cirkev po stáročia či tisícročia svoj unikátny celosvetový rozmer a hranice jednotlivých krajín pre ňu nie sú brzdou a obmedzením, a kardinál Duka sa v strednej Európe a v Ríme v posledných desaťročiach pohyboval celkom samozrejme, zostal Čechom. Bol Čechom v tom najlepšom slova zmysle. Patril do východných Čiech, kde sa narodil a bol tu dvanásť rokov kráľovohradeckým biskupom, patril aj do západných Čiech, kde bol v ére normalizácie po Auguste 1968 a neďaleko Nepomuku dedinským kňazom (a potom v Plzni na Boroch aj väzňom), od roku 2010 bol arcibiskupom pražským. Podarilo sa mu pražské arcibiskupstvo svojim konaním a štýlom svojho prísneho, ale aj priateľského konania výrazne premeniť.
Niekoľko rokov som s ním spolupracoval aj ako prezident republiky a za cenný výsledok považujem, že sa nám spoločne podarilo vyriešiť otázku vlastníctva katedrály sv. Víta. Bol mimoriadne sčítaný, najmä v historickej a samozrejme cirkevnej literatúre. Všetci vieme, že bol mimoriadnym znalcom Biblie a garantom jej asi najlepšieho českého prekladu.