Po stopách dobrodruha
Je leto, čas oddychu. Čo tak zájsť na výlet do dávnej minulosti?
Pomôžeme si príbehom istého dobrodruha, avšak na úvod iba malá nápoveď. So životom sa rozlúčil toľkokrát, až mu to prišlo vtipné a v pokročilom veku sa rozpísal štýlom tak osobitým, že ho skúmajú dodnes. Jeho meno sa stalo synonymom literárnej postavy, ktorou ovplyvnil dejiny svetovej literatúry. Aké to bolo v časoch, keď žil a tvoril? Skúste si predstaviť, že...
...ste sa narodili roku Pána 1547 v istom univerzitnom meste. Je to len deň cesty od Madridu, ktorý zatiaľ ani zďaleka nepripomína budúcu metropolu. V Španielsku vládnu Habsburgovci a kráľovský dvor sa zdržiava v Tolede, ako aj v ďalších mestách podľa politických priorít. Zmena nastane v roku 1561, keď Filip II. zoficiálni hlavné kráľovské sídlo v Madride. Má na to svoje dôvody, a nie sú to len hlboké lesy, kde trávi dni na obľúbenej poľovačke.
V Tolede sídli problematický arcibiskup, prístavná Sevilla má pod palcom ekonomiku vrátane pribúdajúcich zámorských kolónií, Granada a jej armáda sa hrdí víťazstvom a zavŕšením reconquisty, vo Valladolide je sústredená legislatívna moc, z Burgosu je významný obchodný uzol, Santiago de Compostela má status pútnického miesta, a v ďalších mestách tiež fungujú zabehnuté schémy živené mocenskými záujmami. Ocitnúť sa v tieni panovníka netúži nikto. Ako najlepšia voľba sa preto ukazuje práve Madrid. Nachádza sa v centre polostrova, nie je veľký ani mocný. Má potenciál rastu, zdroje kvalitnej vody a ďalším plusom je, že v tesnej blízkosti nepôsobí žiadny bohatý rod s naťahanými niťami.
„Faloš má krídla a letí, a pravda sa za ňou vlečie“
Madrid má sotva desať tisíc obyvateľov, ale už koncom 16. storočia to bude sto tisíc. Jeho rozvoj nakrátko preruší megaprojekt z dielne vojvodu z Lermy. Kráľovský obľúbenec, špekulant a najvplyvnejší muž v španielskom impériu ho pripravuje precízne a potichu. Urobí všetko možné, aby sa kráľovský dvor s obrovským administratívnym aparátom presunul do Valladolidu.
Dvadsaťtisícové mesto sa v roku 1601 nafúkne. Každý potrebuje bývať, jesť, obliekať sa, potrebná je rozvetvená infraštruktúra. Ulice sa hemžia davmi, rastú služby, priemysel, obchod, dopyt po pracovnej sile. Ceny vystrelia do výšav. Ide o developerský ťah šitý na mieru, bude sa čím inšpirovať aj v budúcnosti. Keď dvorania, hodnostári, úradníci hromadne hľadajú domy na kúpu či prenájom, zakaždým natrafia na rovnaké meno. Francisco Gómez de Sandoval-Rojas, vojvoda z Lermy, ktorý mesto aj s blízkym okolím skúpil v predstihu.
V tom čase budete mať už vyše päťdesiat rokov a do Valladolidu prídete ako štátny zamestnanec. Prenajmete si tri miestnosti v kamennom jednoposchodovom dome. Stojí tu dodnes ako jediný zachovaný dom, v ktorom ste žili. Je vkusne zreštaurovaný. Dobová posteľ, písacie stoly, ťažké truhlice aj masívne knižnice z dubového dreva. Siahajú takmer po strop a vzbudzujú bázeň. Voľakedy tu na vašu počesť vybudovali knižnicu, ktorú si obľúbili vedci aj študenti. Aj vy ste čítali veľa, veľmi veľa, a vraj ste radi hľadeli na korunu bútľavého olivovníka, čo rástol pred oknom. Vo Valladolide pobudnete dva roky a vrátite sa do Madridu. Bublina spľasne.
Projekt vojvodu z Lermy prejde do fázy číslo dva. Po piatich rokoch sa centrála presúva späť, a možno tušiť, kto v Madride za ten čas výhodne skupoval nehnuteľnosti s cieľom predaja za astronomické sumy. Za Filipa IV. bude mať vojvoda z Lermy namále, ale vykrúti sa. Konfiškácii majetku sa nevyhne, avšak dosiahne vymenovanie za kardinála a získa imunitu. „Aby nebol obesený, zaodel sa do sutany,“ bude sa ozývať z hostincov roztopašná coplilla, ale vás to trápiť nemusí. Zatiaľ máte štrnásť rokov a ako tretie zo siedmich detí potulného, večne zadlženého ránhojiča, máte celkom iné starosti.
„Kto neokúsil chudoby, nezmôže spravovať bohatstvo“ (ak ho nahonobí)
Putujete po krajine. Otec všade skúša šťastie, ale nikde sa neuchytí. Valladolid, Madrid, Córdoba, získa si vás kozmopolitná Sevilla. Objavíte čaro prístavnej štvrti Triana a jej pulzujúceho života. Trávite tu každú voľnú chvíľu, sem-tam sa zadarí prísť aj ku grošu. Raz pomôžete vyložiť rybárovi úlovok, inokedy krčmárovi preniesť tovar, a tak nenápadne splývate s prostredím. Trma-vrma, búchanie lodiarov, zmes jazykov, námornícky žargón popretkávaný spŕškami nadávok, a hlavne príhodami o ďalekých krajinách, pirátoch, utopencoch, morských príšerách aj hrozných vlnobitiach, čo rozbíjajú lode o útesy. Atmosféru tohto mnohorakého sveta umocňujú škriekajúce čajky. Každý deň prechádzate pomedzi rybárov opravujúcich potrhané siete, počúvate náreky žien vyprevádzajúcich mužov na šíre more a pozorujete lode s dvíhajúcimi sa kotvami. Raz určite vystúpite na palubu a poplavíte sa do ďalekých krajín za dobrodružstvami.
Dovŕšite dvadsaťdva rokov a až do tohto momentu historici o vás veľa nevedia. Zistili, že v Madride vás doučoval univerzitný učiteľ gramatiky a humanista Juan López de Hoyos. Podľa niektorých životopiscov ste na univerzite neštudovali, iní nachádzajú svedectvá, že ste dva roky študovali teológiu v Salamance a istý čas aj v iných mestách. Ku vzdelaniu sa teda dostávate úchytkom. Znamená to, že kňaz z vás nebude, ako vedátor nemáte šancu, no a na obchodovanie zas – peniaze.
Čo už, život býva o rozdaných kartách, tie vaše sú bez túza. Možno aj preto vás láka vojenská služba s prísľubom spoločenského postavenia. Španielska ríša už smeruje do ohromujúcej krízy, ale ťaží zo zavŕšenia reconquisty aj z bohatstva svojich kolónií. Siaha ďaleko za Pyrenejský polostrov a po víťazstve v Granade, Afrike a s rozrastajúcim sa zámorskými územím si posilňuje status nedobytného impéria, v ktorom slnko nezapadá.
„Každý je taký, ako ho Boh stvoril. A často ešte horší.“
Vaše rozhodnutie urýchli nerozvážnosť. Istého Antonia vyzvete na súboj. Skončí ťažko zranený, a hoci prežije, hrozí vám šibenica. Súboje sú predsa zakázané. Nenájdu vás, takže vás odsúdia v neprítomnosti a trest zmiernia na useknutie ruky a desať rokov vyhnanstva. Ešteže ste včas utiekli! Do Barcelony pôjdete pešo, vyštafírovaný podľa vtedajších trendov. Ľanová košeľa, vypasovaný jubón, nariasené nohavice nad kolená, hodvábne pančuchy a kožené topánky. Pred dažďom vás chráni plášť, pred slnkom klobúk, cez plece máte celý svoj majetok – meč.
Nocujete pod holým nebom, ak prší – zavítate do hostinca a poprosíte, aby vás nechali prenocovať aspoň v chlieve. Držíte sa skrátka, veď peňazí máte málo a šibalom doba nepraje. V Barcelone vyčkáte na konvoj, nalodíte sa smerom do Talianska a počas plavby počúvate príhody o zverstvách pirátov. Vraj presne takých, ako ste vy, priväzujú na stožiar namiesto vlajky a nechávajú ich tam sušiť, až pokým neskapú. Stredoveký slovník je drsný, ten námornícky obzvlášť.
V Ríme sa dostanete do služieb biskupa. Určite ste priniesli nejaký odporúčací list, lebo na obyčajného prišelca ide o lukratívne miesto. Do prostredia poľahky zapadnete, dovolia vám čítať v knižnici. Horacius, Virgilius, Dante, Petrarca, Boccaccio. Pocit, koľko toho nestihnete prečítať za jeden život, vás priam máta. Veď pokojne ste tu mohli zostať a uhniezdiť sa v literárnej sfére trebárs ako pisár, ale kdeže! Neprejde ani rok a neskrotná povaha vás vymrští z komfortnej zóny. Pripomeniete sa armáde, zaradia vás k najnižším zložkám a o niekoľko mesiacov idete do námornej bitky pri Lepanto.
Nie ste zbabelec, pýtate sa do prvej línie. Deň predtým vás síce skolila vysoká horúčka a síl nazvyš niet, ale nebojácne vyjdete na palubu. Pokým v podpalubí to bola hrôza, hore nastalo peklo. Salvy, oheň, galéry v plameňoch, ich trosky sa potápajú ako hračky. Prežehnáte sa, zvoláte V mene kráľa! a bojujete. Po hodine skončíte s tromi strelnými ranami, no ako na potvoru, v rovnaký deň rania aj vášho menovca. Historici raz budú mať čo robiť, pokým zistia, kto bol kto, zato vaša kariéra je práve na vzostupe.