Čo po Aljaške hovoria ruské médiá a experti

Tesne pred stretnutím Vladimira Putina a Donalda Trumpa na Aljaške sa začal šíriť jeden vtip. Los sa pokúsil dostať na miesto, kde sa malo stretnutie prezidentov konať. Zviera sa snažilo preliezť alebo preraziť plot vojenskej základne, všetko neúspešne. Jeho pokusy boli zachytené na videu, ktoré sa šírilo po internete, takže ani oficiálna zástupkyňa ruského Ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová si to nemohla nevšimnúť. Pokúsila sa o vlastný vtip, tvrdiac, že to bol ukrajinský prezident, kto sa prezliekol za losa, aby sa napriek všetkým prekážkam mohol zúčastniť rokovaní.

Tento dosť primitívny vtip, ako aj príchod ruského ministra Sergeja Lavrova v svetríku s nápisom ZSSR, ukazujú, že ruské vedenie malo pred dôležitým stretnutím dobrú náladu. Treba povedať, že tá sa ani po jeho skončení nepokazila.

Potvrdzuje to opozičný portál Meduza, keď obšírne cituje odporúčania Kremľa lojálnym médiám ohľadom informovania verejnosti o výsledkoch stretnutia v Anchorage. Nevedno, akým spôsobom sa Meduza dostala k neverejnému materiálu, napriek určitým pochybnostiam o spoľahlivosti tohto zdroja treba povedať, že texty a výstupy, ktoré postupne vychádzajú v provládnych médiách, vo všeobecnosti zapadajú do rámca diktovaného údajným kremeľským dokumentom.

Spomínaný manuál pre médiá vraj odporúča zdôrazňovať, že „na stretnutí nebola dosiahnutá žiadna dohoda a ani nemohla byť dosiahnutá“, že „požiadavky Kyjeva a európskych lídrov na bezpodmienečné prímerie neboli v záverečných vyhláseniach prezidentov ani len prediskutované“ a „Trump odporučil Zelenskému uzavrieť dohodu o vyriešení konfliktu s Ruskom“. Iste, ide o závery, ktoré si všimli aj nezávislí pozorovatelia samitu, podobne ako to, že Trump Putina privítal na letisku osobne, že žiadna iná hlava štátu nedostala od Trumpa takéto „gesto priazne“ a podobne. Údajný kremeľský manuál pritom dodával, že hlavným posolstvom provládnych mediálnych textov o samite by malo byť to, že „stretnutie bolo historické“, pretože „Putin obnovil postoj k Rusku ako k veľkej superveľmoci“.

Autori dokumentu považujú za potrebné zdôrazniť, že Putin a Trump „hovorili za rovnakých podmienok“, čo sa nedá povedať o rokovaniach amerického prezidenta s lídrami európskych krajín. „Obnova moci a autority Ruska je výsledkom posledných rokov. S touto silou sa počíta,“ uvádza sa v dokumente, ako ho priniesla Meduza. Ešte raz dodajme, že napriek zjavnej zaujatosti týchto odporúčaní ich nemožno nazvať úplne odtrhnutými od reality.

Odborníci a novinári, ktorí sa usilujú o nezávislejší a objektívnejší postoj, starostlivo vyhľadávajú v materiáloch zo stretnutia konkrétne dôkazy o jeho úspechu a – konštatujú ich neprítomnosť. „Rozhovory, súdiac podľa dostupných záberov, sa niesli v príjemnej a priateľskej atmosfére. Neviedli však k ničomu hmatateľnému. Namiesto dohôd sa konala rýchla tlačová konferencia bez odpovedí na otázky, zrušený obed a takmer žiadne informácie o dosiahnutom (alebo nedosiahnutom) pokroku,“ napísal pre denník Gazeta.ru publicista Vitalij Rjumšin.

Alexander Baunov, vedúci pracovník Carnegieho berlínskeho centra pre ruské a euroázijské štúdie, zdôraznil, že „ekonomický blok“ ruskej delegácie, to znamená minister financií Anton Siluanov, hlavný obchodný zástupca pre rokovania s Trumpom Kirill Dmitrijev, minister obrany, ale aj jeden z hlavných Putinových ekonómov Andrej Belousov – vycestovali, ale za rokovací stôl sa nedostali (a ostali aj bez obeda). To znamená, že k zrušeniu sankcií, obnoveniu rozsiahleho obchodu, vzájomne výhodným dohodám o letectve a surovinách jednoducho nedošlo. Putin aspoň počas osemminútového vyhlásenia spomenul, že vzájomný obchod je síce symbolický, ale od nástupu Trumpa sa o 20 percent zvýšil.

Hlavná otázka je však inde.

Všetci tušia, že to najdôležitejšie sa nepovedalo. A čím možno vysvetliť toto nezvyčajné informačné vákuum okolo rokovania, ktorému sa má zároveň pridávať oslavné prídavné meno historické?