Merz chce škrtať stovky miliárd v rozpočte. EÚ žiada nové dane

V EÚ máme novú krízu, bohaté štáty chcú šetriť na dotovaní únie, vedenie EÚ žiada vlastné príjmy a nové dane. Každá kríza EÚ doteraz sa vyriešila ďalšou integráciou a posilnením Bruselu, na úkor štátov. Veľa nasvedčuje tomu, že sa to opäť zopakuje.

Priblížme situáciu, o čo presne ide.

Nemecký kancelár Friedrich Merz a ďalší piati lídri bohatých krajín EÚ pohrozili, že odmietnu schváliť ďalší sedemročný rozpočet eurobloku, pokiaľ sa nezabezpečia škrty vo výdavkoch vo výške „stoviek miliárd“ eur.

Okrem Nemecka žiadajú výrazné škrty aj vlády Holandska, Švédska, Dánska, Rakúska a Fínska.

Viacročný finančný rámec „musí prejsť zásadnou reformou. Musíme sa rozhodnúť“, uvádza sa v liste podpísanom lídrami spomínaných štátov, píše denník Financial Times (FT).

„Rozpočet EÚ v konečnom dôsledku platia európski občania. To platí bez ohľadu na to, aký mechanizmus financovania alebo vlastné zdroje vymyslíme,“ citoval zas z listu web Politico.

„Ak sa rozpočet nezníži o stovky miliárd, tento rok k dohode nedôjde,“ uviedol diplomat z jednej z krajín, ktoré list podpísali.

Krízu zväčšujú záväzky EÚ, ktorá sa stala výlučným donorom Ukrajiny. Zelenskyj pred pár dňami oznámil, že 90 miliárd eur Ukrajine nestačí, žiada ďalších vyše 20 miliárd eur. Ukrajinu navyše čaká ťažká zima.

S tým súvisí aj uvažovanie kritikov navrhnutého rozpočtu.

Šesť lídrov má konkrétnu podmienku: Chce presunúť zdroje do obrany a inovatívnych spoločností, aby zohľadnili rastúce hospodárske a bezpečnostné výzvy, a zároveň znížiť financovanie poľnohospodárov a chudobnejších regiónov, ktoré tradične čerpajú približne dve tretiny rozpočtu EÚ.

Zásadným problémom je už len hroziace veto Nemecka, keďže je najväčším čistým prispievateľom EÚ. Najsilnejšia európska ekonomika odviedla do pokladnice EÚ v roku 2024 o 13,1 miliardy eur viac, ako z nej prijala (dáta za rok 2025 budú známe už čoskoro). Čistými platcami sú aj zvyšní signatári.

Rozpočet, ktorý musí byť prijatý jednomyseľne, je z veľkej časti financovaný príspevkami členských štátov, pričom šesť signatárskych štátov sa podieľa na príjmoch spoločného rozpočtu približne 40 percentami.

Na opačnom brehu stojí skupina 17 krajín, vrátane Španielska a Talianska, ktorá trvá na tom, že financovanie tradičných oblastí výdavkov by sa malo zvýšiť a že celkový rozpočet by mal prekročiť navrhované 2 bilióny eur. S touto rekordnou sumou prišla ešte minulý rok v júli Európska komisia.

Do tejto skupiny patrí aj Slovensko. Predseda vlády Robert Fico koncom augusta po rokovaní so šéfom Európskej rady Antóniom Costom, ktorý v Bratislave začal turné po členských štátoch, uviedol, že patríme medzi krajiny, ktoré podporujú silnú politiku súdržnosti a odstraňovania regionálnych rozdielov, ako aj silnú agrárnu politiku.

Komisia paralelne s tým navrhuje aj nové celoeurópske dane, ktoré by popri príspevkoch od členských krajín tvorili takzvané vlastné zdroje EÚ. Podľa kalkulácie európskej exekutívy by mali každoročne zabezpečiť približne 60 miliárd eur.

Reč je o príspevkoch z trhu s emisnými kvótami, clách na dovoz tovaru s vysokými emisiami uhlíka, dani z nerecyklovaného elektronického odpadu, spotrebných daniach z tabaku a odvode od veľkých spoločností s čistým ročným obratom nad 100 miliónov eur. Všetky tieto nápady však narážajú na odpor a rovnako na výhrady voči postupnej federalizácii EÚ.

Fico tento mesiac skonštatoval, že Slovensko odmieta, aby si EÚ nové zdroje pre svoj rozpočet zabezpečovala na úkor príjmov členských štátov. Ako príklad uviedol práve spotrebnú daň z tabaku, ktorá sa už vyberá na národnej úrovni. Len vlani z nej náš štát získal takmer 982 miliónov eur.

„Krajiny to majú ako významný prínos do štátneho rozpočtu. Keby teraz niekto povedal, že dajte nám z toho polovičku do rozpočtu Európskej únie, tak zase znižujeme príjmy do štátnych rozpočtov,“ povedal Fico po rokovaní premiérov krajín V4 s írskym premiérom, ktorého krajina aktuálne predsedá Rade EÚ. Šéf Smeru zároveň uviedol, že ide o návrh, ktorý „nemá podporu“.

Európsky parlament neskôr navrhol aj dodatočné dane pre kryptomeny, online hazardné hry a veľké digitálne spoločnosti. Komisia v máji vypracovala odhady pre každú novú alternatívu.

Costa pred niekoľkými dňami povedal, že daň z kryptomien má mimoriadny potenciál, pretože národné vlády v súčasnosti tento sektor nezdaňujú. „Všetci sa zhodujú, že nie je dôvod ponechať kryptomeny bez zdanenia,“ vysvetlil. „Nie je to rozumné. A ak chceme mať spravodlivé zdanenie – mali by sme to urobiť.“ Dodal však, že je potrebné vyriešiť technické otázky.

Costa však opísal digitálnu daň ako zložitejšiu, pričom vlády sa vraj rozchádzajú v názoroch na jej návrh aj rozsah. „Existuje veľa krajín, ktoré by chceli mať digitálnu daň,“ vyjadril sa. „Máme krajiny, ktoré už digitálnu daň majú, iné ju radšej zahrnú do CORE, iným sa táto myšlienka nepáči. Výsledok by závisel aj od toho, či sa daň vzťahuje na spoločnosti, spotrebiteľov alebo reklamu,“ konkretizoval ďalej.

Daň z online hazardných hier zas čelí ostrému odporu zo strany Malty, kde sídlia mnohí prevádzkovatelia online stávkových kancelárií.

Hovorca Costu poukázal na to, že sa všetci zhodli na dosiahnutí dohody do konca roka. „Odteraz najneskôr do konca roka bude cieľom preklenúť rozdiely“ a dosiahnuť „vyváženú celkovú dohodu“.

Portál Euronews však po poslednom kole rozhovorov, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Bruseli, napísal, že sa „zdá, že rokovania uviazli na mŕtvom bode a stále zostávajú nevyriešené významné rozdiely“.

V internej nemeckej diplomatickej depeši, ktorú získal Politico, rovnako ministri a úradníci varovali, že pri stretnutí oboch strán „neboli zrejmé žiadne potenciálne oblasti pre kompromis“.

Ozrejmime, že v rámci schvaľovania rozpočtu by mala do konca 2026 padnúť definitívna politická dohoda, v roku 2027 by malo nasledovať prijímanie potrebnej legislatívy a nový Viacročný finančný rámec by mal riadne fungovať od 1. januára 2028.

Ak by však proces stroskotal, EÚ by sa v úvode roka 2028 nezrútila do rozpočtového vákua. Zmluvy totiž obsahujú mechanizmus kontinuity. Ak nový rozpočet nebude schválený včas, podľa článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stropy a ďalšie ustanovenia z posledného roka súčasného rozpočtu (2027) dočasne predĺžia.

Írska vláda, ktorá – ako sme už uviedli – stojí v čele šesťmesačného rotujúceho predsedníctva Rady EÚ, pripravuje na október nový rokovací balík, ktorý bude založený na posúdení pozícií jednotlivých vlád k škrtom vo výdavkoch ako aj k novým daniam.